Benefity masáže pre SM pacienta

Fyzioterapia a pohyb

21.04.2022

Už v dávnej histórii sa masáž využívala ako prostriedok pre celkové uvoľnenie organizmu. Dnes sa však o masáži a jej pozitívnom vplyve vie oveľa viac, a to i v súvislosti s ochorením skleróza multiplex. Dokáže masáž tlmiť príznaky tohto ochorenia?

Liečebnú masáž zaraďujeme do fyzioterapeutických techník mechanoterapie, lebo účinným prostriedkom sú práve mechanické podnety, ktoré sa vykonávajú rukami, rôznymi pomôckami, alebo prístrojom hlavne na mäkkých tkanivách pohybového aparátu človeka. Cieľom liečebnej masáže je priaznivo ovplyvniť zmeny vyvolané chorobným procesom, prípadne pôsobiť preventívne. Už v dávnej histórii sa masáže využívali na celkové uvoľnenie a relaxáciu organizmu.

Masáž môžeme vykonávať buď rukami (ručná masáž), alebo prístrojom (prístrojová masáž). Veľmi často sa používajú pri ručnej masáži rôzne pomôcky, ktoré zintenzívňujú účinky masáže. Niekedy sa používa aj kombinácia ručnej a prístrojovej masáže. Účinok masáže úzko súvisí tiež s intenzitou použitého tlaku, ale aj s druhom použitých masážnych hmatov. Jemné masérske hmaty v skupine trecích, roztieracích, vytieracích hmatov a chvenia majú skôr upokojujúci, relaxačný a uvoľňujúci účinok, naopak hmaty hnetacie a tepacie majú stimulovať, dráždiť, zvyšovať napätie zahriať a prekrviť.

Vplýva na psychiku

Masážna terapia, ako súčasť mechanoterapie, má priamy vplyv na prejavy úzkosti, depresiu a zlú náladu, na vnímanie seba v sociálnej interakcii nie len u pacientov s SM, ale aj pri niektorých autoimunitných ochoreniach vrátane fibromyalgie, chronickom únavovom syndróme a reumatoidnej artritídy u mladých pacientov. Úzkosť a stres sú často prítomné v období relapsu  a zvýšená depresívna nálada sa spája s nízkou kvalitou života a s vplyvom sociálneho stresu a kognitívneho poškodenia. Depresia býva častým vedľajším účinkom medikamentóznej liečby. Viacerí autori svojími štúdiami potvrdili zníženie úzkosti, ale aj významné zníženie depresívnej stupnice nálady a významné zlepšenie sebavnímania.

Psychologický účinok masáže nemožno ale chápať bez fyziologických zmien. Hodnotenie  miery zotavenia po zaťažení by sa malo posudzovať súbežne, ako z fyziologického, tak aj z psychologického hľadiska. V prospech psychologických účinkov svedčia štúdie, ktoré dokázali zvýšenie koncentrácie plazmatických endorfínov po masáži. Vplyv endorfínov dávajú do súvislosti s pocitmi senzácie,  ktoré udávajú klienti alebo športovci po masáži. Endogénne opioidy zvyšujú prah citlivosti na bolesť a pomáhajú znižovať stresovú reakciu na zaťaženie  a taktiež znižujú vnímanie pocitov únavy počas zaťaženia.

Masážou proti bolesti

Účinky masáže ako relaxačný a regeneračný prostriedok treba chápať komplexne v celom kontexte obnovy síl a urýchlenia zotavenia. V masírovaných tkanivách sa rozšírením žiliek, vlásočníc tepienok, predvlásočníc zvyšuje prekrvenie so všetkými sprievodnými účinkami, ako vstrebávanie opuchov, výpotkov, krvných výronov, odstraňujú sa látky vyvolávajúce únavu a správnou voľbou hmatov možno dosiahnuť zvýšenie alebo zníženie svalového napätia. Pôsobením všetkých uvedených účinkov sa znižuje bolestivosť a zlepšuje sa činnosť tkanív. Niektoré zmeny, ktoré môžeme masážou vyvolať (napr. na úrovni autonómnych regulácií) nemožno hodnotiť izolovane. Celkový priebeh regenerácie je dôležitejší ako jednotlivé akútne vyvolané zmeny. A práve v tomto prípade je prospešnosť masáže opodstatnená.

V každom prípade sa masáž ako terapeutický prostriedok odporúča u pacientov so sklerózou multiplex pri prejavoch zvýšeného svalového napätia, pocitoch únavy, stresu, depresie, po športovej činnosti, zvýšenej pracovnej záťaži a jednoducho vždy vtedy, keď potrebujú „dobiť baterky“.

KÓD: M-SK-00001065

Zdroje:

  1. BARTOLČIČOVÁ, B., (2015). Uplatnenie masáže v športovom tréningu. 2015., Rehabilitácia, č. 3, LII(52), str. 176-185, ISSN 0375-0922
  2. BARTOLČIČOVÁ, B., LISÁ, I. a kol., 2018. Sklerosis multiplex a pohybová aktivita. Bratislava: Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu a šport, 2018. ISBN 978-80-89075-70-6
  3. BARTOLČIČOVÁ, B., MUSILOVÁ, E., 2019. Vzťah medzi mechanizmami cvičenia a neuroplasticitou. Rehabilitácia, 2019. Roč. 56, č. 2, 2019, s. 100 – 110. ISSN 0375-0922
  4. HUPKA, J. a kol. (1993). Fyzikálna terapia. OSVETA, 1993. ISBN 80-217-0568-X

 

Odborný asistent v sekcii Fyzioterapia a pohyb

Mgr. Barbora Bartolčičová, PhD.

Barbora Bartolčičová  sa zaoberá fyzioterapiou na akútnej i chronickej úrovni už takmer 25 rokov. Pomáha ľuďom s bolesťami po úrazoch či operáciách, s bolesťami chrbta, ale aj ženám s rôznymi problémami počas tehotenstva, po pôrode či v období menopauzy. Pôsobila na Fakulte telocviku a športu (FTVŠ) Univerzity Komenského. Vo svojom portfóliu má mnoho liečebných postupov a metód, medzi ktoré patria: akrálna koaktivačná diagnostika a terapia - ACT I., II., III., IV., diagnostika a terapia chodidla, fyzioterapia po úrazoch v športe, kineziotaping, diagnostika a terapia funkčných porúch, metóda Ľudmily Mojžíšovej – A, neuro-muskulo-skeletálny koncept Jendrichovský M., PPA (Palaščák Pelvic Approach) - REHASPRING koncept dysfunkcie svalov panvového dna, Propriofoot koncept, Record Medical - 1., SPS I. + II. (SM-systém 1, 2), ale aj McKenzie diagnostika a terapia (A, B, C). Aktívne sa venuje i pacientom so sklerózou multiplex a v súvislosti s touto témou je organizátorkou Medzinárodnej charitatívnej akcie 24-hodinový maratón so sklerosis multiplex – MARS. V roku 2020 sa toto podujatie uskutoční už tretí raz.

Partneri projektu