Ktoré druhy mäsa sú pre pacienta s SM vhodné a ktoré nie?

Stravovanie a výživa

22.01.2020

Aj keď pre pacientov s SM neexistuje žiadny vzorový jedálniček, ktorý musia dodržiavať, existujú štúdie o tom, že niektoré potraviny a jedlá sú pre nich vhodnejšie ako iné. Ako je to s mäsom?

To, aký životný štýl vedieme hrá v živote človeka veľkú rolu. Na zdravé stravovanie sa apelujú lekári aj výživoví poradcovia. Aj pri skleróze multiplex (SM) sa ukazuje, že na tom, čo pacienti jedia záleží. Aj keď pre nich neexistuje žiadny vzorový jedálniček, ktorý by museli striktne dodržiavať, existujú štúdie o tom, že niektoré potraviny a jedlá sú pre nich vhodnejšie ako iné. Ako je to v prípade SM pacientov napríklad s mäsom?

Štatistiky jasne hovoria, že v krajinách západného sveta (Európe, Severnej Amerike, Austrálii) sa SM vyskytuje oveľa častejšie ako v iných kútoch sveta. Dôvodom je najmä genetická predispozícia k rozvoju SM. V akej miere sa podieľa vplyv prostredia a genetická dispozícia, však ešte nie je úplne známe. Nie je teda možné povedať, že príčinou vzniku a rozvoja SM sú iba potravinové návyky. Odborníci sa však prikláňajú k názoru, že vhodne zvolený jedálniček a stravovací režim môžu pozitívne ovplyvniť kvalitu života pacientov s SM. Správna výživa je totiž okrem ďalších faktorov dôležitým predpokladom pre dobrý nutričný a zdravotný stav pacienta vo všeobecnosti.

Spôsob stravovania má vplyv aj na črevnú mikroflóru. Črevná mikroflóra podľa výskumov prispieva k samotnému vzniku imunitných porúch a udržiavanie si zdravej črevnej mikroflóry môže pacientovi s takýmto ochorením pomôcť, napríklad sa môžu v súvislosti s SM predĺžiť jednotlivé obdobia medzi atakom a remisiou, no môže dôjsť aj k celkovej úľave pri jednotlivých príznakoch. Pre črevnú mikroflóru je dôležitý dostatok potravy rastlinného pôvodu bohatého na vlákninu (zelenina, ovocie, strukoviny, produkty z menej vymieľanej múky). Potraviny živočíšneho pôvodu majú v jedálničku svoje miesto, no nemali by tvoriť jeho základňu.

Mäso a SM

Keď sa pýtame na možnosti konzumácie mäsa pre chorých s SM môžeme povedať, že mäso je významným zdrojom bielkovín, vitamínov skupiny B i dobre vstrebateľného železa. Zároveň však obsahuje tuk.

Častou otázkou pacientov s SM býva, či vlastne môžu jesť mäso a ak áno, aké. Obsah a zloženie tuku v mäse je závislé na druhu mäsa a tiež na časti zabitého zvieraťa, z ktorej pochádza. Aj v rámci jedného druhu zabitého zvieraťa sa obsah a zloženie tuku mäsa môže líšiť, najviac v súvislosti s jeho kŕmením. Najmenej vhodné zloženie mastných kyselín má tuk hovädzieho mäsa, naopak najvhodnejšie je zloženie tuku hydinového mäsa. Čo sa týka množstva tuku všeobecne, neplatí veľmi rozšírená informácia o tom, že biele mäso (hydinové) je menej tučné ako mäso červené (hovädzie, bravčové, baranie). Napríklad obsah tuku v bravčovom stehne je do 10 %, zatiaľ čo kuracie stehno môže mať až 17 % tuku. Dôležité nie je len samotnné množstvo tuku, ale aj jeho zloženie.

Vo všeobecnosti pacientovi s SM škodia tuky s vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín. Ide o tuky živočíšne (okrem rýb) a o niektoré rastlinné tuky, ako je tuk kokosový, palmový alebo tuk z palmových jadier. Nasýtené tuky sa môžu podieľať na vzniku vysokého krvného tlaku a vzniku kardiovaskulárneho ochorenia, pričom sa ukázalo, že pacienti s SM sú na tieto ochorenia náchylnejší ako ľudia, ktorí SM nemajú. Škodí im zároveň aj vysoký krvný tlak. Preto je pre pacienta s SM kľúčové vyhýbať sa všetkým nezdravým tukom, ktoré by mohli jeho stav zhoršovať. To platí aj o plnotučných mliečnych produktoch, ktoré sú tiež živočíšneho pôvodu, a preto je vhodnějšie konzumovať polotučné mliečne výrobky.

Pre pacienta s SM je z týchto dôvodov nutné sledovať si príjem tuku a jeho zloženie. To znamená, že by si mal vyberať vhodné druhy potravín, ako z hľadiska množstva tuku v nich obsiahnutého, tak i z hľadiska zloženia mastných kyselín. Niektoré zdroje odporúčajú veľmi nízky prísun tukov v jedálničku osôb s SM, iné odborné zdroje toto odporúčanie naopak nepodporujú. Po konzultácii s lekárom sa však jedálniček dá upraviť a obmedziť tak príjem tukov až na maximum 20 g tuku denne a sledovať reakciu organizmu (bežne sa odporúča cca 70 g tuku na deň, čo zodpovedá asi 30 % celkového energetického príjmu). Pri obmedzení tukov na 20 g denne bude pochopiteľne veľmi malé i množstvo konzumovaného mäsa.

Odporúčanie pre konzumáciu mäsa pri SM:

  1. Vyberáme si mäso chudé, tučné odrežeme a vôbec ho pri varení nepoužívame.
  2. Uprednostňujeme kuracie a morčacie mäso. Nekonzumujeme kožu, pretože obsahuje veľké množstvo tuku. Preferujeme prsia, obsahujú totiž menej tuku ako stehná.
  3. Druhy mäsa striedame (morčacie, kuracie, králičie, bravčové, hovädzie, divina, ryby...).
  4. Mäso upravujeme varením, dusením, pečením, pričom obmedzujeme vyprážanie. Pri tepelnej úprave pridávame minimum tuku.
  5. Vyhýbame sa mastným polotovarom – paštekám, párkom, trvanlivým salámam.
  6. Tri až štyrikrát do týždňa konzumujeme ryby aj tie tučné.
  7. Mäso nemusí byť v jedálničku každý deň. Bielkoviny dopĺňame aj z rastlinných zdrojov, najmä zo strukovín.

Zhrnutie:

Zdravá strava a pohyb sú základnými stavebnými kameňmi zdravého organizmu, a to platí aj o organizme pacienta s SM. Vhodne zvolený jedálniček a stravovací režim môžu pozitívne ovplyvniť kvalitu života chorých s SM. Štúdie preukázali, že pacient s SM by sa mal vyhýbať nasýteným tukom. Ide o tuky živočíšne (s výnimkou rýb) a o niektoré rastlinné tuky. Pre SM pacienta je najvhodnejšie chudé hydinové mäso organického pôvodu a ryby, pričom by si mal dávať pozor na množstvo a zloženie tukov, ktoré za deň skonzumuje.

Zdroje:

 

Odborný asistent v sekcii Stravovanie a výživa

PharmDr. Josef Suchopár

Josef Suchopár sa narodil v roku 1958. Je absolventom Farmaceutickej fakulty University Karlovy v Hradci Králové (1981) a absolventom druhej atestácie v odbore klinická farmácia (1987). Viac ako 10 rokov pracoval ako klinický farmaceut v nemocnici pri ležiacich pacientoch. Ďalej pracoval 4 roky na Ministerstve zdravotníctva ako riaditeľ odboru a ako námestník ministra. Posledných 20 rokov sa venuje problematike bezpečnosti liečiv. Je externým prednášajúcim na Lekárskej fakulte University Karlovy v Prahe, lektor atestačných kurzov IPVZ v Prahe, člen České farmalogické společnosti a České společnosti pro parenterální a enterální výživu. Je autorom alebo spoluautorom 95 článkov v odborných časopisoch, autorom kapitol a editor monografie „Remedia Compendium“ I. až V. Vydaní a v I. až IV. elektronického vydania, autorom kapitol a editor publikácie „Vademekum lékových interakcí Infopharm“, spoluautorom skrípt pre farmaceutickú fakultu  „Klinická farmacie pro Farmaceutickou fakultu“, autor alebo spoluautor viac ako 75 prednášok na kongresoch v ČR i v zahraničí.

Autorom fotografie je Peter Krajčovič

Partneri projektu