Lenka, ktorej manžel má SM: Vieme, že v tom nie sme sami

O príbehu svojho manžela sa rozpovedala Lenka, ktorá napriek všetkým strastiam nepopiera, že spoločne majú stále chuť tešiť sa zo života. Jej manžel je napriek diagnóze skleróza multiplex (SM) stále zamestnaný ako montér-strojník a svojho povolania sa nehodlá len tak ľahko vzdať.

Príbeh Lenky a jej manžela s SM sa začína ako inak, než pocitom neistoty. „Môj manžel mal niekoľko rokov zvláštne príznaky,“ začína svoj príbeh Lenka, ktorá priznáva, že neraz k nemu musela dokonca volať sanitku. Tak, ako to už na Slovensku žiaľ býva ani lekári neverili tomu, že stav jej manžela je vážny a zhoršuje sa. „Vždy ho vzali do nemocnice, kde si poležal asi týždeň,“ pokračuje Lenka. Jej manžel absolvoval vyšetrenia, začal pravidelne chodiť do neurologickej ambulancie a sporadicky aj na preliečenie do nemocnice. Lenkin manžel však stále tvrdil, že mu je stále horšie, no nikto mu vtedy neveril. „Neverila som mu dokonca ani ja, a to som jeho manželka,“ priznáva smutne Lenka.

Aj keď mnohí ľudia Lenkinho manžela dlho považovali (a niektorí aj stále považujú) za simulanta, v marci 2018 podstúpil na odporúčanie svojho neurológa vyšetrenia, ktoré ho síce pripútali na týždeň na nemocničné lôžko, no dokázali diagnostikovať SM so 100-percentnou istotou. Následne Lenku a jej manžela sprevádzalo niekoľko šťastných náhod, medzi nimi aj to, že sa dostali na trojdňový seminár o SM do Ružomberka. „Práve vtedy som si povedala, že v tom nie sme sami, že sa s SM pasuje naozaj veľa ľudí,“ hovorí pozitívne naladená manželka SM-kára, ktorá podotýka, že jej manžel si stále drží svoje pôvodné zamestnanie, ktorým je montér-strojník.

Všetko je ako má byť

Lenka si navyše nevie vynachváliť Slovenský zväz sclerosis multiplex (SZSM): „Všetci členovia zväzu sú vždy pozitívne naladení a je naozaj úžasné, že pre nás robia takúto službu. Prednášajú nám ľudia, ktorí sú kapacitami vo svojom odbore a ktorí vedia najlepšie, ako sa cíti pacient aj jeho najbližší. Vždy sa dozvedáme veľa nových informácií, získavame nové priateľstvá, rozprávame sa medzi sebou a radíme si navzájom, hoci každý SM-kár môže mať úplne iné príznaky ochorenia alebo rozličné nežiaduce účinky liečby. Nápomocné sú aj kurzy o cvičení a životospráve,“ hovorí Lenka a dodáva: „Z týchto stretnutí sa vraciame plní elánu, veselší a šťastnejší!“

Lenka aj jej manžel sa stali členmi SZSM a bez zaváhania tvrdia, že toto členstvo bolo to najlepšie, čo mohli urobiť a pomáha im lepšie žiť. „Povedzme si to tak. Každý z nás má nejakú diagnózu,“ smeje sa Lenka a dodáva: „Je to náš osud a všetko je tak, ako má byť. Preto poďme ďalej (a hlavne normálne) žiť a tešiť sa zo života, ktorý máme!“