Neurologička Darina Slezáková: Aké kritériá by mal pacient s SM spĺňať, aby bol vhodný na transplantáciu kmeňových buniek?

Všeobecné

21.10.2022

Transplantácia kmeňových buniek sa v súčasnosti v súvislosti s ochorením skleróza multiplex skloňuje čoraz častejšie. Aj keď mnohí pacienti sa za procedúrou vyberajú ďaleko za hranice Slovenska, i u nás sa vykonáva. Podľa neurologičky z SM centra Kramáre, Dariny Slezákovej, však na zákrok nie je vhodný každý pacient.

ČÍTATE PREPIS PODCASTU: PODCAST: Vylieči transplantácia kmeňových buniek pacienta so sklerózou multiplex? Odpovedá neurologička Darina Slezáková

Moderátorka: Dobré zdravie je silné zdravie a silné zdravie je Zdravissimo.

Skleróza multiplex je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré je síce chronické, ale vďaka modernej medicíne efektívne liečiteľné. V súvislosti s liečbou sa v súčasnosti často skloňuje aj téma „transplantácia kmeňových buniek“. My sa dnes pozrieme na to, či má táto na Slovensku ešte experimentálna liečba budúcnosť a či od nej možno naozaj očakávať úplné vyliečenie. Pomôže nám vzácna hostka, neurologička Darinka Slezáková z SM centra Bratislava Kramáre. Moje meno je Kristína Baluchová a prajem vám podnetné počúvanie.

Mediálnym partnerom podcastu je online magazín Plní elánu, kde sa dočítate o zdraví a omnoho viac. Dobrý deň, pani doktorka, vitajte alebo teda vitaj. Prezradím, že sa trošku poznáme, a tak si budeme dnes tykať.

MUDr. Darina Slezáková: Ahoj Kristínka. Poznáme sa už veľa rokov z rôznych osvetových projektov pre pacientov a vždy sa mi s tebou veľmi dobre spolupracuje. Takže ďakujem pekne za pozvanie.

Moderátorka: Ja ďakujem, že si si našla čas, lebo ty si naozaj veľmi vyťažený človek. Darinka, prosím ťa, téma transplantácie kmeňových buniek vždy vzbudí pozornosť verejnosti i médií a ľudia ju často vnímajú aj ako akýsi zázrak. Povedzme si prosím na úvod, na čom je ale táto liečba vlastne založená a ako funguje.

MUDr. Darina Slezáková: Ja som veľmi rada, že sme otvorili túto tému, lebo je potrebné robiť naozaj osvetu a stále. Veľmi ma mrzí, že je veľmi veľa dezinformácií ohľadom tejto témy, že to je veľmi zle komunikované a je to aj na nás ako na odborníkoch, aby sme uviedli veci na správnu mieru. Takže táto liečba je účinná pre pacientov s agresívnym priebehom ochorenia, môžeme neskôr rozvinúť, akí sú to pacienti. Bude na to priestor. Táto liečba rozhodne nie je zázrakom. Áno, je to najúčinnejšia možná liečba alebo procedúra, ktorú môže dostať pacient s SM na to, aby sa stabilizoval stav, avšak má aj svoje nežiaduce účinky, a preto treba prísne zvažovať, akého pacienta na túto liečbu indikujeme a neznamená to úplné vyliečenie pacienta, ako to je prezentované v médiách. Je to vlastne veľmi podkuté tým biznisom, ktorý sa okolo toho vytvoril, že pacienti sa začali chodiť transplantovať do Moskvy, Mexika a podobne, kde teda je im podsúvaná informácia, že sa jedná o kompletné vyliečenie. Nie, rezolútne odmietam, nie je to pravda. Vždy tam zostanú nejaké agresívne bunky, zápalové bunky a my nemáme dlhodobé dáta, aby sme mohli povedať, že sa jedná o totálny, stopercentný reset imunitného systému v neprospech zápalu. 

Moderátorka: Aby sme si na to tak trošku posvietili, ako prebieha samotná transplantácia, ďalší proces liečby, keďže zjavne je to komplikovaný proces a čo teda možno očakávať?

MUDr. Darina Slezáková: V prvom rade musíte mať pacienta, ktorý na tom dobre aj z interného hľadiska, to znamená pacient bez nejakých pridružených ochorení. Pacient, ktorý nemá vysoký vek, pacient, ktorý má určité charakteristiky aj neurologické, ktoré môžem teda neskôr povedať, že aký pacient by mal byť indikovaný. Ale aby som v skratke zhrnula tú procedúru, ide tam o to, že vlastne vám zozbierajú po takom predliečení cytostatikami, kedy vlastne sa snažia ako keby zničiť zápalové alebo agresívne bunky, tak vám vlastne potom zozbierajú vaše kmeňové bunky. Buď sa to robí takzvane „za studena“ alebo teda sa podporí ten rast podávaním rastového faktora, to je taká jedno-dvojdňová hospitalizácia. No a potom po samotnom zbere tých kmeňových buniek sa tieto uskladnia zamrazia, vlastne sa tak pripravia. A potom sú vlastne po chemoterapii alebo nejakom takom agresívnejšom režime vložené späť pacientovi. Ide tam o to, že chceme v podstate, po lopate to poviem tak jednoducho, zničiť tie agresívne bunky, ktoré sú v kostnej dreni alebo zničiť pacientovu kostnú dreň tak, aby sa tvorili vlastne nové bunky krvotvorného systému. To znamená biele krvinky, jednoducho všetky tie krvinky, ktoré potrebujeme na boj proti infekciám, na to, aby sme mali normálne hematologické parametre atď. A teda ide o to, aby sa tvorili tie, ktoré nie sú zápalové a nespôsobujú tie zmeny na obaloch nervových buniek v tom centrálnom nervovom systéme, čo je vlastne teda princípom roztrúsenej sklerózy.

Moderátorka: Vieme, že u nás je táto liečba stále v experimentálnej fáze. Znamená to ale, že u niektorých pacientov prebieha aj tu na Slovensku? Ak áno, kde a u koľkých?

MUDr. Darina Slezáková: Áno, áno. Liečba, to nie je ani že experimentálna, ona v podstate len ešte nie je zavzatá do štandardov možno na Slovensku alebo v iných krajinách. Ale vlastne od roku 2015 sa o tom diskutuje aj vlastne zahraničí a už v roku 2019 boli stanovené akési odporučenia. V Amerike vlastne v spoločnosti predstavili transplantáciu kmeňových buniek, že by táto liečba mala byť štandardom, ktorý by mal byť ponúknutý pacientom s SM, ktorí nereagujú na imunomodulačnú liečbu.

Na Slovensku boli transplantovaní štyria pacienti v roku 2002. Robila to vlastne ešte docentka Klímová z Prešova v spolupráci s odborníkmi. Boli to také prvé pokusy u pacientov vlastne s vyšším stupňom postihnutia. A teda ani tie výsledky neboli nejaké super, alebo ako by som povedala, že tí pacienti sa nijako nezlepšili. Ale je to veľmi chvályhodné, že tie pokusy boli. Potom sa vlastne 20 rokov nerobilo nič a momentálne naše SM centrum rozvinulo spoluprácu s klinikou onkohematológie v Národnom onkologickom ústave, máme odtransplantovaných dvoch pacientov, máme v príprave vlastne tretiu pacientku, takže spolupráca je rozbehnutá a urobili sme vlastne podnety na to, aby to bolo aj vlastne možné alebo dostupné pre pacientov z iných a SM centier. Čiže každé vlastne nejaké rajóny alebo spádové SM centrum môže spolupracovať s ich onkohematológiou. Tých pacientov nie je veľa, takže tie kapacity by mali byť na transplantáciu týchto pacientov s roztrúsenou sklerózou.

Moderátorka: Ja trošičku odskočím, že či je táto liečba už schválená, efektívna práve u iných diagnóz.

MUDr. Darina Slezáková: Áno, áno. Je to v podstate dlhodobá známa liečba, ktorá sa používa v liečbe napríklad rakoviny lymfatického systému alebo pri rôznych poruchách, vrodených poruchách krvotvorby a keď vlastne potrebujeme, ako keby tú zdravú kostnú dreň, čiže je to v podstate stará liečba, ktorá sa teda používala pri hematologických a onkologických ochoreniach.

Moderátorka: Už sme to trošku načrtli v úvode. Kedy je pacientovi z SM-kou táto liečba indikovaná alebo odporúčaná alebo kedy sa nad tým začína nejak uvažovať.

MUDr. Darina Slezáková: Tu si treba povedať, že nie sú jednoznačne stanovené, zadefinované doporučenia. Máme len nejaké odhady, na základe ktorých aj my sme na Slovensku vypracovali indikáciu pacienta, ako by mal vyzerať, pretože len by som upresnila, že stále prebiehajú štúdie. Pretože my nevieme úplne presne koľkými liekmi mal taký pacient prejsť, aby sme mohli povedať, že nereaguje na imunomodulačnú liečbu ani tú vysoko efektívnu, ale my máme nejaké prognostické faktory, ako je vstupná nálož vlastne tých zápalových lézií na MR-ku, to, aké má pacient iniciálne klinické príznaky atď. Čiže my vieme už odhadnúť, ako keby ten priebeh toho ochorenia na základe početnosti tých atakov alebo teda či mu je v rámci tej prvotnej primoliečby ponúknutá už biologická liečba. Čiže my ako klinici máme skúsenosť a vieme zadefinovať, že ako vyzerá pacient s vysoko aktívnym agresívnym priebehom ochorenia. Ale poďme teda si to rozmeniť na drobné. Na Slovensku je to tak, ako vlastne aj v súlade s inými zahraničnými doporučeniami, že takýto pacient by mal mať do 45 rokov ideálne, pretože účinok vysoko efektívnej liečby po 40. roku života klesá. Mal by to byť pacient s relaps-remitujúcou, čiže atak-remisia, atak-remisia, formou alebo teda priebehom SM ale môže to byť aj pacient s už progresívnym priebehom ochorenia. Ak jeho EDSS, to je taká škála, ktorú my používame, vlastne to pacienti dobre poznajú, je do 6 alebo 6,5. To znamená maximálne pacient používajúci paličku, nie viac. Prečo? Pretože tam už vlastne pri vyššom stupni EDSS prevažujú tie nežiaduce účinky liečby a ten benefit rozhodne v porovnaní s tými nežiaducimi účinkami nie je taký vysoký, čiže je to riziko pre takého pacienta.

Ďalej by to mal byť pacient, ktorý nemá dlhé trvanie ochorenia, čiže ideálne do tých 10 rokov, pretože roztrúsená skleróza nie je len zápalové ochorenie, je to aj neurodegeneratívne ochorenie ale v liečbe my máme iba protizápalové lieky. Nevieme proste zreparovať ten mozog poskytnúť neuroprotektívnu liečbu. A my potrebujeme vlastne práve preto, že my vieme riešiť zápal a ten zápal je aktívny len tie prvé roky, my to voláme, že terapeutické okno, a vtedy potrebné zasiahnuť či už biologickou liečbou alebo inou liečbou, alebo teda práve ponúknuť tú transplantáciu. Po tých desiatich rokoch už ten efekt je veľmi sporný.

Moderátorka: Vieme, že ide teda o takzvaný, nejaký reset imunitného systému, aspoň tak sa to opisuje v médiách. Povedali sme si, že teda rátať s nejakým skutočným, úplným vyliečením asi celkom nemožno. Čo sú teda možné riziká, následky, čo sa môže stať, ak sa človek do tohto pustí.

MUDr. Darina Slezáková: Toto si neuvedomujú mnohí pacienti, ktorí si robia rôzne zbierky, mnohí pacienti, a teraz nechcem nikoho uraziť, mnohí pacienti možno boli indikovaní, ale mnohí neboli, aspoň tí čo som videla ja alebo čo boli teda prezentovaní, pretože neprešli buď žiadnou liečbou alebo vôbec nemali agresívny priebeh ochorenia. Ale tým, že to považujú za akýsi spôsob vyliečenia, čo sme si vlastne zadefinovali v tých prvých otázkach, že to nie je možné, takýto pacient ide vlastne do zahraničia s tým, že prichádza sem a zostáva v podstate bez ďalšieho sledovania. Neuvedomujú si, že tie nežiaduce účinky sú ešte závažnejšie ako pri vysoko efektívnej imunomodulačnej liečbe, ktorú tí pacienti sú na Slovensku napríklad odmietli.

Ale pri tejto transplantácii sú, alebo teda prevažujú, tie skoré nežiaduce účinky. To znamená môže dôjsť k odmietnutiu tela, „reakcia vlastne štepu voči hostiteľovi“ sa to volá. Bývajú tam závažné infekcie tým, že dochádza k strate krvotvorby. U pacientov, ktorí sú vlastne imobilnejších, môžu tam byť trombózy, cievne poruchy, tí pacienti môžu mať závažné herpetické infekcie, pri ktorých môže dôjsť takzvaným encefalopatiám, čiže poruchám ako keby správania a tí pacienti v podstate môžu aj zomrieť na nejakú takúto infekciu, ak to nie je podchytené. Hovorím to preto, že som videla pár pacientov z Moskvy, ktorí vlastne prišli s doporučením sledovania každé dva týždne, lebo tak to má byť, každé dva týždne sa robia odbery u tých pacientov a sérológie. A tí pacienti možno mali u obvodného lekára toto robené, ale nemali napríklad profylaktickú liečbu tam, niekoľko druhov antibiotík vlastne antibiotík, ktoré ten pacient musí užívať ešte rok po transplantácii a toto tí pacienti nemajú.

Ďalšia vec je, že im je povedané napríklad Moskve, že sú úplne vyliečení. Ale vlastne oni si ako keby odporujú. Na jednej strane povedia, že sú na 100 % vyliečení, ale nepotrebujú sa dať znovu očkovať. Keď si to rozmeníš alebo povieš si to takým sedliackym rozumom, tak keď úplne vyresetujú imunitu, tak vlastne od nuly ideš ako od bábätka. Čiže by si sa mal dať znovu zavakcinovať a proste absolútne kompletný detský program doporučení. Ten program vlastne tých očkovaní by mali absolvovať 3 až 6 mesiacov, ideálne po tých šiestich mesiacoch, možno aj o rok od transplantácie. A toto sú ďalšie veci. To znamená, že oni možno absolvujú nejakú takúto závažnú procedúru s chemoterapiou s agresívnym režimom a potom vlastne môžu zomrieť alebo môžu obsiahnuť nejaké to poškodenie v dôsledku nejakých banálnych infekcií tým, že nemajú tú profylaktickú liečbu, a to je, to je veľmi smutné.

Moderátorka: Tak je to aj veľmi nebezpečné.

MUDr. Darina Slezáková: Presne.

Moderátorka: Ako ty, vnímaš ten fakt, že práve sa cestuje za takouto liečbou, napríklad do Ruska, a nie je táto liečba dostupná v iných krajinách Európskej únie?

MUDr. Darina Slezáková: Vnímam to ako biznis a nemyslím si, že nie je tá liečba dostupná. Určite je dostupná a vravím, i u nás sú pacienti, ktorí sú indikovaní a tá spolupráca sa rozbehla a viem o tom, že aj v zahraničí sa rozbehla. Ale samozrejme je ľahšie, keď pacient nespĺňa kritériá, urobiť si zbierku alebo zaplatiť si, pretože oni odtransplantujú proste toho pacienta. Videla som pacientov, ktorých pozerali cez video, hej, nejakí lekári v Mexiku. Pacienta, ktorý bol v ťažkom stave, s ťažkým poškodením, mentálne na úrovni dieťaťa, na vozíku, hej, úplne imobilný. A takýto pacient ide na transplantáciu. Veď taký pacient sa podľa mňa už nevráti odtiaľ.

Moderátorka: Tak to je skutočne a nebezpečné. Začiatkom roka bol publikovaný výskum harvardských vedcov a ich zistenie, že ochorenie skleróza multiplex je pravdepodobne spôsobované nákazou vírusom Epsteina-Barrovej. V Nemecku sa zasa vďaka výskumu mRNA vakcíny prišlo na možnosti očkovania voči SM-ke. Takže teraz sa tak nad tým zamýšľam a určite sa chcem teba opýtať, že keďže ten výskum napreduje naozaj rýchlo, v čom ty vidíš, možno aj tvoji kolegovia alebo ako vnímate vy odborníci budúcnosť liečby?

MUDr. Darina Slezáková: Určite holistický, určite holistický. Pretože momentálne je v trende taký koncept takzvanej tlejúcej SM, ktorú vlastne proklamuje profesor Giovannoni, to je veľký odborník vlastne na roztrúsenú sklerózu, veľmi inovatívny odborník. Dakedy sa myslelo, že SM je zápalové ochorenie, potom sa zistilo, že to je neurodegeneratívne ochorenie, že tam ubúdajú mozgové bunky. Potom sa zistilo, že súčasne vlastne s tým zápalom už od začiatku beží tá neurodegenerácia, alebo tá strata nervových buniek. A teraz sa vlastne zistilo, že sa jedná o kvázi nejaký tlejúci proces ako keby, hej, si predstav nejaké ohnisko s uhlíkmi, a doňho proste idú nejaké environmentálne faktory, faktory vonkajšieho prostredia plus nepatrne nejaké genetické, pozor - SM nie je dedičné ochorenie - ako je Epstein-Barrovej vírus, stresové faktory, rôzne prekonané infekcie, fajčenie, obezita, stravovanie, nedostatok fyzickej aktivity a to všetko ako keby potenciuje ten tlejúci proces. Z toho logicky vyplýva, že my potrebujeme liečbu protizápalovú a holistickú, to znamená udržať pacienta so zdravím mikrobiómom vplyvom stravy, ideálne s prevahou rastlinných zložiek a proste fyzická aktivita, tam musí byť ten pohyb. Je dokázané, že pacienti, ktorí cvičia pravidelne majú menšie riziko získania SM a tí, ktorí cvičia majú aj lepší priebeh SM, hej. Pomáha nám to aj na zvládanie tých symptómov. Komplementárna liečba, to znamená cvičenie a vlastne zloženie stravy, to je 40 % úspechu, čiže jednoznačne holistický prístup.

Moderátorka: No to naozaj vysoké číslo. Keď sa vrátim ešte k tejto našej nosnej téme a transplantácii kmeňových buniek, keď sme spomínali tých niekoľko pár pacientov na Slovensku, plánuje sa aj v tomto pokračovať, že je to niečo, s čím sa možno stretneme v budúcnosti?

MUDr. Darina Slezáková: Určite áno, určite áno, bolo to tak zadefinované aj za na základe vlastne našej sekcie pre roztrúsenú sklerózu, ktorá spadá pod vlastne Slovenskú neurologickú spoločnosť. A ja by som ešte upozornila vlastne tých pacientov. Pacienti si vôbec neuvedomujú, že my máme na Slovensku k dispozícii všetky lieky, ktoré sú dostupné v zahraničí. Je ich 17. Pacientov na Slovensku s aktívnym priebehom ochorenia vieme od začiatku liečiť biologickou liečbou úplne bez problému, bez ohľadu na to, poistencom ktorej poisťovne ten pacient je. A tí pacienti mnohokrát túto liečbu aj odmietajú, lebo sa boja nežiaducich účinkov. Bohužiaľ. Môžeme sa bezpečne invalidizovať alebo byť sledovaní. My máme skríning tých nežiaducich účinkov, tí pacienti sú pod kontrolou laboratórnou, rádiologickou, klinickou, hej, jednoducho nemôžeme očakávať od lieku s vysokou účinnosťou, aby nemal žiadne nežiaduce účinky. A tak je to aj s transplantáciou. Takisto sú popisované autoimunitné ochorenia po transplantácii alebo onkologické ochorenia a treba si uvedomiť, že tí pacienti alebo tie, to sledovanie tých pacientov, ktorí sú na nejakej liečbe, vždy, keď sa tam vyskytne niečo napríklad nejaké onkologické ochorenie, tak takto treba vlastne zaznamenať. Ale ako my vieme, že ten pacient by nedostal onkologické ochorenie o 10 rokov po liečbe aj bez toho, že by na tej liečbe bol.

Moderátorka: No veď práve. Čo by si poradila pacientom, ktorí zvažujú práve terapiu transplantáciou kmeňových buniek?

MUDr. Darina Slezáková: Určite by som im poradila, aby verili svojmu lekárovi. Samozrejme toto je partnerský vzťah, hej, a verím tomu, že niektorí pacienti môžu byť nespokojní. Sto ľudí, sto chutí aj lekári sú rôzni. Proste snažiť sa nájsť si takého lekára, ktorému dôverujem. Naštudovať si relevantné informácie a nie rôzne fóra a pofidérne, pre mňa sú to báchorky, hej, že susedova mama mala tú liečbu alebo tá bola tam. Neporovnávajte sa s inými pacientmi. SM-ka, je to ochorenie, ktoré je typické tým najdiverznejším priebehom, to znamená tá heterogenita je extrémna. To ochorenie má strašne rozličný priebeh u každého iný. Je to dané aj práve tým, že tam je tá kombinácia rozsiahla tých environmentálnych faktorov plus genetika.

To je veľmi individuálne, hej? A my sa musíme zachytiť tých určitých bodov. Ten pacient si musí uvedomiť, že je dobré vyskúšať aspoň tú biologickú liečbu, ktorú máme overenú rokmi a vieme, čo môžeme od tej liečby čakať. Samozrejme, ak je pacient indikovaný na transplantáciu kmeňových buniek, nevidím dôvod, prečo by ju nemal dostať normálne. Lege artis.

Moderátorka: Ja sa vždy nakoniec rozhovoru snažím našich odborníkov primäť k tomu, aby nám dali takú nejakú dobrú zlatú radu. Takže mám tu aj poznačené, že sa mám pýtať, že nielen čo by sme poradili pacientom, ktorí mali záujem o transplantáciu kmeňových buniek ale všetkým pacientom. Máme nejakú?

MUDr. Darina Slezáková: Ja by som veľmi apelovala na pacientov... Ja viem, že sú unavení, ja viem, že nevládzu. Ja viem, že mnohí nemajú možnosti ani tú pomoc a mnohí sú často v takých zlých sociálnych podmienkach alebo sú osamelí. Ale práve preto, práve tí, ktorí môžu, prosím vás, preboha, venujte sa svojej strave, svojmu stravovaniu, svojmu mikrobiómu.  Keď máte zdravý mikrobióm, máte zdravé črevá, máte oveľa menšie zápalové procesy, vlastne v tom centrálnom nervovom systéme. Je dokázané, že vlastne z 80 % tá rastlinná strava proste zaberá, hej? A držte sa toho zlatého princípu. Tých 80 %, naozaj my vieme, dneska máme tie definície, ktoré tie diéty u pacientov sú dobré hej, že teda ideálne tá stredomorská diéta, možno s prvkami ketogénnej. Ale teda prevaha tých naozaj rastlinných nespracovaných výrobkov, bez chemických látok, farbív a konzervantov. Pacienti by sa mali vyhýbať napríklad červenému mäsu, tučnému mlieku a teda pohyb. Naozaj by som apelovala na ten pohyb a oni sa veľmi sťažujú na to, že nevládzu. Ale jasné, že keď niekto raz za čas ide niečo proste sa do fitka alebo pôjde na prechádzku alebo behať. Ale v rámci svojich možností skúste každý deň trošičku a postupne pridávať a kombinovať kardiogénne cvičenia a silové cvičenia, ten efekt zmysle zmierenia únavy, tŕpnutia sa dostaví. Je to nielen na základe vlastne dlhosiahlych štúdií, aj my v našom SM centre sme robili mnohé takéto projekty. Pacienti boli veľmi, veľmi spokojní a veľmi sa im uľavilo. Pretože SM-ka má mnohé obťažujúce symptómy, ktoré my nevieme vyriešiť farmakologickou liečbou, a preto by som apelovala na ten holistický prístup v tej liečbe aj na lekárov, aj na pacientov, ktorí by vlastne mal byť podporení tými lekármi a sestrami z SM centier, aby sa takto zamerali.

Moderátorka: Myslím, že sme to tak pekne pozitívne zhrnuli. Darinka, veľmi pekne ďakujeme za zmapovanie celej tejto témy a prajeme všetko dobré v ambulancii aj v osobnom živote.

MUDr. Darina Slezáková: Ďakujem veľmi pekne, ďakujem Kristínka. Pekný deň ešte.

Moderátorka: Milí poslucháči, naše dnešné Zdravissimo sa končí. Odporúčame vám aj naďalej sledovať stránku www.smasistent.sk , kde nájdete aktuality týkajúce sa manažmentu liečby roztrúsenej sklerózy. Potešíme sa, ak naše Zdravissimo odporučíte aj svojim priateľom, náš podcast si viete prehrať aj v Spotify a v ďalších podcastových aplikáciách a sledovať nás môžete aj na Facebookovej a Instagramovej stránke Zdravissimo – podcasty o zdraví. Majte pekný deň a dopočutia.

Podcast vznikol spoločnosti Roche Slovensko. Kód M-SK-00001317. Mediálnym partnerom je online magazín Plní elánu, kde sa dočítate o zdraví a omnoho viac.

Odborný asistent v sekcii Všeobecné

MUDr. Darina Slezáková PhD

MUDr. Darina Slezáková PhD, narodená v 1982 v Trnave, po ukončení štúdia na Lekárskej fakulte začala pracovať od 09/2007 na 2.neurologickej klinike LFUK a UNB, kde od 09/15 pôsobí ako vedúci lekár Centra pre liečbu SM. Aktívne sa zúčastňuje odborných podujatí s témou sclerosis multiplex, publikuje, prednáša pre odbornú verejnosť a pacientov. Venuje sa tiež vyúčbe študentov LFUK, výskumnej činnosti. Zaujíma sa o celistvý prístup k pacientovi a komplementárnu starostlivosť, v SM Centre prebehli napr projekt s FTVŚ zameraný na fyzioterapiu a cvičenie u pacientov, tai chi program, v pláne je vplyv stravovania na SM pacientov.

Partneri projektu