Pravidelný pohyb s SM? Určite áno, ale bezpečne!

Fyzioterapia a pohyb

22.01.2020

Z benefitov, ktoré má cvičenie na telesný rozvoj SM pacienta, je najsignifikantnejšia podpora celkovej fyzickej zdatnosti, a to najmä vďaka posilneniu svalstva a podpore jeho flexibility.

V minulosti boli pacienti s diagnózou skleróza multiplex (SM) vystríhaní pred námahou a aktivitami, ktoré by ich mohli unavovať. Patrilo medzi ne aj cvičenie a pravidelné pohybové aktivity. Vďaka tomu, že veda a výskum o SM značne pokročili, odporúčania sa diametrálne zmenili. Pravidelný pohyb má pre SM pacientov veľký význam a dokáže spomaliť progres znižovania mobility a dokonca v niektorých prípadoch príznaky ochorenia zlepšiť. To len v prípade, že ho praktizujú správne a pravidelne. Tým sa udrží samostatnosť pri vykonávaní pohybov bežnej dennej sebaobsluhy.

Všetko s mierou

Ak máte sklerózu multiplex, je celkom možné, že zažívate ako jeden z príznakov únavu a veľmi časté sú i kŕče, svalová slabosť a rôzne formy bolestí. Cvičenie a pohyb by nikdy nemali tieto príznaky umocňovať, inak by vám mohli pohybové aktivity skôr uškodiť než pomôcť. Práve preto sa pacientom s SM odporúča aktivita, ktorú by mali vopred skonzultovať so svojím lekárom a fyzioterapeutom. Tí môžu pacientovi na začiatok navrhnúť napríklad individuálne prispôsobenú rehabilitačnú liečbu pomocou rôznych fyzioterapeutických prístupov a metodík.

Dobré pre telo i myseľ

Ak bude SM pacient pohybovú terapiu vykonávať správne, prinesie mu ako fyzické, tak i psychické výhody. Z benefitov, ktoré má cvičenie na telesný rozvoj SM pacienta, je najsignifikantnejšia podpora celkovej fyzickej zdatnosti, a to najmä vďaka posilneniu svalstva a podpore jeho flexibility. Niektoré výskumy dokonca potvrdzujú, že pravidelný pohyb dokáže u SM-károv zmierniť niektoré príznaky ochorenia, menovite napríklad chronickú únavu, spasticitu, stabilitu stoja a chôdze či bolesť a extrémnu náladovosť.

A ako dokáže pohyb pacientovi s SM pomôcť po psychickej stránke? Vo všeobecnosti sa hovorí o celkovo lepšom mentálnom stave pacienta. Výhodou je lepšia nálada a odvrátenie negatívnych myšlienok, ktoré môžu postupne viesť až k depresii či dokonca k samovražedným sklonom pacienta.

Cvičenia vhodné pre SM-károv

Existuje mnoho cvičení, do ktorých sa môžu pacienti s SM pustiť, pričom im jednotlivé typy pohybov ponúkajú rozličné výhody. Môžu sa preto rozhodnúť na základe vlastných preferencií, potrieb a samozrejme aj na základe odporúčaní lekára a fyzioterapeuta.

  1. Dynamické cvičenia sú tie, pri ktorých sa nám laicky povedané zvýši tep. Nazývajú sa aj kardio cvičenia a zaraďujeme sem napríklad beh, rýchla chôdza, tanec či rôzne pohybové hry. Vďaka týmto typom športu sa znižuje riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení, zvyšuje sa pľúcna kapacita a posilňujú sa svaly celého tela, čo vedie k lepšej celkovej kondícii, koordinácii a aj rovnováhe. V kombinácii so silovými cvičeniami na dolné končatiny dokážu podporiť nácvik chôdze, ktorému sa mnohí pacienti s SM musia opätovne učiť.
  2. Silové cvičenia zahŕňajú cvičenia s vlastnou hmotnosťou, pričom ich cieľom je spevniť a posilniť svalstvo. Okrem cvičenia s vlastnou váhou (kľuky, drepy, zhyby a pod.), môže pacient využiť aj náčinie, ako sú činky či posilňovacie gumy. Silové cvičenia dokážu zvrátiť proces ochabovania svalstva a svalovej slabosti, no dokázateľne podporujú aj kognitívne funkcie a bojujú proti chronickej únave súvisiacej s SM.
  3. Cvičenia podporujúce rovnováhu – stabillizačné cvičenia, medzi ktoré zaraďujeme aj veľmi populárnu jogu. Okrem rovnováhy podporujú správne držanie tela a zapojenie svalov vo svalových reťazcoch, čo podporuje aktiváciu hlbokého stabilizačného systému.  V konečnom dôsledku poskytnú stuhnutým, oslabeným alebo dokonca nefungujúcim svalom dobrý strečing, čo zasa pôsobí na celkovú ohybnosť tela. Joga spája myseľ s aktívnou relaxáciou a pohybom tela, preto je aj dobrým spôsobom, ako odbúrať stres. Na podporu rovnováhy môžu pacienti vyskúšať aj celkom obyčajný stoj na jednej nohe či chodenie štýlom „päta špička“.
  4. Vytrvalostné cvičenia zhromažďujú tie typy športov, ktoré definujeme ako pravidelnú a stálu zotrvačnú aktivitu. Zaraďujeme sem napríklad plávanie, pomalý beh, rýchlu chôdzu aj bicyklovanie. Aj tieto cvičenia podporujú koordináciu, rovnováhu a schopnosť chodiť, a to najmä v kombinácii s vhodnými silovými cvičeniami.

Zásady bezpečného cvičenia

Aj keď je cvičenie pre pacientov s SM viac ako vhodné, malo by sa praktizovať zodpovedne. SM pacient by mal poznať zásady bezpečného cvičenia, aby sa nestalo, že to s aktivitou preženie, čo môže viesť k neznesiteľnej únave, bolestiam, kŕčom a svalovej stuhnutosti.

Ak po vašom tréningu trvá únava viac ako 2 hodiny, mali by ste ubrať z intenzity, doby trvania cvičenia či z jeho frekvencie, teda z toho, ako často cvičíte. Hneď, ako pocítite únavu, nevoľnosť, závraty, prehriatie organizmu či stratu kontroly nad vlastným telom, okamžite cvičenie ukončite. A ako na to správnym spôsobom? Pred cvičením sa vždy rozcvičte, pite veľa tekutín a vyberte si cvičenie, ktoré vám vyhovuje najviac. Ak vám pri stabilizačných cvičeniach chýba balans, pridržte sa a neriskujte nebezpečný pád. Vždy, keď sa objaví bolesť či iný problém, spomaľte alebo s cvičením úplne prestaňte. Je dôležité poznať vlastné hranice a počúvať signály svojho tela. Po cvičení sa opäť vydýchajte a ponaťahujte si svaly. V neposlednom rade si nezabudnite športovú aktivitu užívať a tešiť sa z nej.

Zhrnutie na záver

Aj keď v minulosti lekári zaoberajúci sa liečbou SM cvičenie neodporúčali, ba dokonca pred ním vystríhali, nové poznatky pochádzajúce zo štúdií tohto ochorenia hovoria pravý opak. SM pacient by mal za každú cenu zostať aktívny a mal by sa pravidelne hýbať. Všetky športové aktivity, do ktorých sa chystá pustiť by však mal prekonzultovať s odborníkom.

Keď už sa pacient do cvičenia vrhne časom zistí, že z pohybu benefituje nielen jeho telo, ale aj myseľ. Vhodnými cvičeniami pre SM pacientov sú cvičenia dynamické, rovnovážne, silové aj vytrvalostné. Platí, že pacienti s SM by mali byť pri cvičení opatrní a mali by počúvať svoje telo, ktoré by nikdy nemali preceňovať.

Zdroje:

Odborný asistent v sekcii Fyzioterapia a pohyb

Mgr. Barbora Bartolčičová, PhD.

Barbora Bartolčičová  sa zaoberá fyzioterapiou na akútnej i chronickej úrovni už takmer 25 rokov. Pomáha ľuďom s bolesťami po úrazoch či operáciách, s bolesťami chrbta, ale aj ženám s rôznymi problémami počas tehotenstva, po pôrode či v období menopauzy. Pôsobila na Fakulte telocviku a športu (FTVŠ) Univerzity Komenského. Vo svojom portfóliu má mnoho liečebných postupov a metód, medzi ktoré patria: akrálna koaktivačná diagnostika a terapia - ACT I., II., III., IV., diagnostika a terapia chodidla, fyzioterapia po úrazoch v športe, kineziotaping, diagnostika a terapia funkčných porúch, metóda Ľudmily Mojžíšovej – A, neuro-muskulo-skeletálny koncept Jendrichovský M., PPA (Palaščák Pelvic Approach) - REHASPRING koncept dysfunkcie svalov panvového dna, Propriofoot koncept, Record Medical - 1., SPS I. + II. (SM-systém 1, 2), ale aj McKenzie diagnostika a terapia (A, B, C). Aktívne sa venuje i pacientom so sklerózou multiplex a v súvislosti s touto témou je organizátorkou Medzinárodnej charitatívnej akcie 24-hodinový maratón so sklerosis multiplex – MARS. V roku 2020 sa toto podujatie uskutoční už tretí raz.

Partneri projektu