Príspevok na auto či kúpele: Na čo všetko má pacient s SM nárok a kedy mu vzniká?

Všeobecné

10.01.2022

Pacienti so sklerózou multiplex môžu byť za určitých podmienok uznaní za ťažko zdravotne postihnutých či dokonca invalidných. Aký je v tom rozdiel, na koho sa obrátiť a aké možné príspevky a výhody pacientom vznikajú, vysvetľuje odborníčka na medicínske právo JUDr. Katarína Fedorová.

ČÍTATE PREPIS PODCASTU: PODCAST: Odborníčka na medicínske právo JUDr. Fedorová: Skleróza multiplex a nárok na invalidný dôchodok a ŤZP

Hosť: Teraz treba si aj uvedomiť, to som nejak príkro začala, ale že teda invalidita je iba jedna jednou z podmienok, pretože stále hovoríme o poistení. To znamená, že musel som aj istý čas odvádzať do toho poistného systému. A to je práve druhá podmienka, že popri invalidite je tam aj potrebné určité obdobie toho dôchodkového poistenia.

Hosť: Tá základná výhoda, ktorú má zamestnanec invalidný v pracovnom, v pracovnom procese spočíva v tom, že zamestnávateľ mu môže dať výpoveď iba s predchádzajúcim súhlasom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. To však neplatí tiež pri všetkých výpovedných dôvodoch.

Hosť: Výnimočne sa tam možno stretnúť aj s prípadmi, že samotný ten úradník otočí človeka prahu a povie, joj vy ani nežiadajte, vy na to nemáte nárok. Na toto si treba dávať pozor, lebo ústne sa takéto žiadosti nevybavujú.

Dobré zdravie je silné zdravie. A silné zdravie je ZDRAVISSIMO.

Moderátorka: Diagnostikovanie ochorenia skleróza multiplex prináša do života pacientov mnoho otázok. Netýkajú sa však len zdravotného stavu, ale aj sociálneho zabezpečenia. Na čo majú pacienti s diagnózou skleróza multiplex nárok a ako majú postupovať pri kontakte s relevantnými inštitúciami – to nám dnes vysvetlí pani doktorka Katarína Fedorová, odborníčka na medicínske právo. Moje meno je Kristína Baluchová a prajem vám podnetné počúvanie. Mediálnym partnerom podcastu je online magazín Plní elánu, kde sa dočítate o zdraví a omnoho viac. 

Dobrý deň, pani doktorka, vitajte u nás.

JUDr. Katarína Fedorová: Dobrý deň.

Moderátorka: Pani doktorka, vy sa venujete právam pacientov. Ste autorkou viacerých publikácií, kde mapujete sociálne zabezpečenie ľudí s rôznymi diagnózami. V našom podcaste sa sústredíme na ochorenie skleróza multiplex. V úvode sa nedá neopýtať, kde má pacient vôbec začať, ak mu je diagnostikované toto ochorenie. Môže ísť na PN-ku alebo ako postupovať?

JUDr. Katarína Fedorová: No samozrejme, že pokiaľ pacient je dočasne pracovne neschopný, čo je vlastne podstata PN-ky, tak môže jeho ošetrujúci lekár, v tomto prípade hovoríme najmä teda o všeobecnom lekárovi, rozhodnúť o tom, že mu vystaví potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti. O PN-ke tiež môže rozhodnúť lekár zdravotníckeho zariadenia, teda ústavného čiže nemocnice zjednodušene, kde bol pacient hospitalizovaný, ale teda v drvivej  väčšine prípadov na PN-ku vypisuje, teda o PN-ke rozhoduje práve tento všeobecný lekár, ktorý aj rozhoduje o tých podmienkach, to znamená napríklad vychádzky, ako aj o tom, že či má byť PN-ka ukončená.

Tu by som možno, často sa pacienti pýtajú — posudkový lekár Sociálnej poisťovne nerozhoduje alebo Sociálna Poisťovňa ako taká nerozhoduje o ukončení PN-ky, respektíve s tým súvisiacim počas PN-ky poberaním nemocenského. Je to v kompetencii toho všeobecného lekára. Ešte teda treba rozlišovať, že jedna vec je PN-ka, druhá vec alebo teda s tým súvisiace ale nie nevyhnutne, je poberanie nemocenského, je dávka Sociálnej poisťovne, ktorá sa teda vypláca osobe, ktorá je práceneschopná. Avšak iba v prípade, že bola alebo je nemocensky poistená. To znamená, že platila nemocenské poistenie, respektíve platil za ňu nemocenské poistenie zamestnávateľ, čiže bola zamestnaná, samostatne zárobkovo činná, alebo si dobrovoľne platila nemocenské poistenie, prípadne ešte môžeme hovoriť o osobe v ochrannej lehote, čiže PN-ka vznikne do siedmich dní od skončenia napríklad pracovného pomeru, a teda toho nemocenského poistenia.

Moderátorka: To je práve problematika nemocenských dávok, sú tu ešte nejaké ďalšie podmienky, čo sa týka dĺžky napríklad poberania, je tu nejaký strop?

JUDr. Katarína Fedorová: A áno je to je tam strop takzvané teda podporné obdobie alebo podporná doba, čiže 52 týždňov. Do toho, ale treba povedať, že sa započítava aj to predchádzajúce, prípadné teda predchádzajúce poberanie nemocenského za ten predchádzajúci rok. Jedine, že by medzi tou pred tým a tou novou uplynulo 26 a viac týždňov, tak v takom prípade by sa to nezapočítavalo.

Tu ešte by som upozornila, že v súvislosti s covidom je teda osobitne ešte upravené, že toto podporné alebo teda podporná doba poberaní nemocenského môže presiahnuť aj tých 52 týždňov počas teda krízovej situácie spôsobenej covidom a teda do šiestich mesiacov po jej skončení teda dúfajme, že sa niekedy skončí, a to tam vlastne sa reaguje na tie špecifické prípady, že pacient napríklad sa nemohol dostať k zdravotnej starostlivosti, že nemohol počas tých 52 týždňov max. svoj zdravotný stav vyriešiť.

Ale je tam ešte taká podmienka, že pokiaľ hovoríme o tom predĺžení. Toto nie je automatické, o tom vždy rozhoduje posudkový lekár Sociálnej poisťovne a aj o tom, ako sa to predĺži a je tam, ďalšou podmienkou teda je, že ide o zdravotný stav, ktorý pravdepodobne alebo teda podľa posúdenia posudkového lekára, nebude potom spojený s invalidným dôchodkom. Lebo ten si ten systém je vlastne koncipovaný tak, že som, ochoriem, som na PN-ke, poberám nemocenské a mám vlastne ten rok maximálne, aby sa to nejako vyriešilo a pokiaľ sa to nevyrieši, tak na to nadväzuje v podstate logicky invalidita, ktorá je podľa definície stav toho poklesu pracovnej schopnosti, ktorý trvá alebo podľa poznatkov lekárskej vedy, tak je to definované, má trvať aspoň jeden rok. To znamená, že je to tak, aby to nadväzovalo v logike toho zákona.

Moderátorka: Už sme sa toho teda dotkli. Sociálna poisťovňa je kompetentný orgán, keď hovoríme o invalidnom dôchodku. Ako má pacient pri tej žiadosti postupovať? Povedali sme si, že sú tam určité nejaké špecifiká, kedy má vôbec nárok.

JUDr. Katarína Fedorová: Tu by som každému, kto sa zaujíma o invalidný dôchodok, určite dávam do pozornosti, znie to tak odradzujúco, ale je to naozaj dôležité, prílohu číslo štyri zákona o sociálnom poistení, ktorú je možné si veľmi ľahko vygoogliť, pretože tá príloha číslo štyri vlastne tabuľka, kde sú všetky možné ochorenia zoradené a je tam pri každom z nich alebo pri nich je určité percento. To percento je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Moderátorka: Dobre, tak ak tomu rozumiem správne, riadime sa presne takýmito tabuľkami a špecifikáciou, ktorá je stanovená zákonom. Viete nám o tom povedať niečo viac, že ako sa pohybujú tieto škály?

JUDr. Katarína Fedorová:  Áno, keď ideme špecificky na sklerózu multiplex, tak musíme ísť v prílohe číslo štyri do kapitoly šesť, tam si vyhľadáme sklerózu multiplex a vidíme, že kľúčové z hľadiska posúdenia invalidity pacienta so sklerózou multiplex je Kurtského škála, pretože keď mám Kurtského škálu jedna až dva, tak podľa tej tabuľky ide teda o ľahké štádium ochorenia. Samozrejme ospravedlňujem sa tým pacientom, ktorí to majú a vedia, že to ľahké nie je, ale z hľadiska logiky toho zákona, a tam je percento poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 až 20. To znamená, že to nám na invaliditu v úvodzovkách teda nevydá.

Potom od Kurtského škály, pri Kurtského škále tri môžeme uvažovať o invalidite, lebo to percento poklesu je 30 až 50 percent. Môže sa nám aj stať, že budeme posúdení na 30 percent a v takom prípade nám nárok na invalidný dôchodok nevznikne, pretože ten nám vzniká až pri najmenej teda 41 percentách.

Potom už ako ideme ďalej v Kurtského škále, pokiaľ je to je to štvorka, to je to možné posúdiť na 50 až 60 percent a potom pri tých Kurtského škále nad štyri je to 70 až 80 percent, čiže tam môžeme uvažovať o plnom invalidnom dôchodku. To znamená, že prvý krok je práve tá tabuľka len vidíme, že v rámci tej tabuľky sa tie percentá pohybujú v určitých, v určitých alebo teda je tam určitá škála. To znamená, že prvý krok je tabuľka, ale potom už to aj závisí od toho ako konkrétne, čiže nielen Kurtského škála, ale to aké sú dopady na celkovú výkonnosť organizmu. Čo konkrétne mám v lekárskych správach, preto ja aj samozrejme, moja, moje pracovné uplatnenie alebo aké mám vzdelanie, kvalifikáciu, čo som bol schopný alebo teda čo som schopný ďalej robiť, či sú tam nejaké možnosti pracovnej, pracovnej aktivity.

Len pacientom by som určite odporučila, aby v tých lekárskych správach či už teda od neurológa alebo ďalších špecialistov, boli popísané čo najpodrobnejšie všetky komplikácie toho ochorenia a ako to ochorenie vplýva. To sa volá v tom zákone, že celková výkonnosť organizmu a môžeme si predstaviť ako moju schopnosť ráno vstať z postele a vykonávať nejakú zmysluplnú aktivitu.

Moderátorka: Často dôslednosť pomôže predísť nejakým komplikáciám práve pri žiadostiach asi že?

JUDr. Katarína Fedorová: Áno, presne, lebo v praxi sa veľmi často, pomerne často sa možno stretnúť s tým, že lekári špecialisti, samozrejme alebo teda všetci špecialisti na čokoľvek očakávame, že veď je to predsa jasné, každý rozumie tomu, keď my napíšeme, napíšeme niečo, len, aby z tých lekárskych správ bol naozaj zrejmý úplný obraz toho ochorenia a všetko, čím tomu pacientovi zasahuje do života.

Moderátorka: Pacient teda požiada o uznanie nároku na invalidný dôchodok. Čo ďalej, ako to dlho asi trvá, kým sa vlastne dozvie, že či mu to bolo schválené.

Sociálna poisťovňa má na rozhodnutie 60 dní, v obzvlášť zložitých prípadoch 120 dní. Teraz treba si aj uvedomiť, to som nejak príkro začala, ale že teda invalidita je iba jedna jednou z podmienok, pretože stále hovoríme o poistení. To znamená, že musel som aj istý čas odvádzať do toho poistného systému. A to je práve druhá podmienka, že popri invalidite je tam aj potrebné určité obdobie toho dôchodkového poistenia.

Tá dĺžka, koľko je potrebné, závisí od veku určite pacientom odporúčam pozrieť si to aj na stránke Sociálnej poisťovne. Je to veľmi prehľadne spracované aj na stránkach teda rôznych pacientskych organizácií, čiže koľko potrebujem konkrétne. Tam, maximálne je tam pri človeku 45 plus je to 15 rokov dôchodkového poistenia, a čím teda nižší vek, tým menšia, menšie obdobie je potrebné, plus ešte sú špecifické prípady, kedy invalidita vznikne v čase, keď som nezaopatrené dieťa. V takom prípade nemusí mať dostatočný alebo potrebný počet dôchodkového poistenia, teda hovorím o invalidnom dôchodku z mladosti. Ale nechcem to už nejako ako komplikovať, len aby som si bol vedomý toho, že jedna vec je teda invalidita, tá tabuľka, druhá vec je to, aby som mal teda ten potrebný počet s tým, že pokiaľ mi chýba nejaké obdobie, tak je možné doplatiť potom spätne tú sumu alebo teda toto poistné.

Moderátorka: Milí poslucháči, my sa zhovárame s pani doktorkou Katarínou Fedorovou, ktorá je odborníčka na medicínske právo. Pani doktorka, ďakujem, že nám dávate tipy, kde si ľudia môžu aj dohľadať tieto informácie, lebo je to naozaj komplexná téma. Poďme sa pozrieť aj na to, či môžu pacienti popri poberaní invalidného dôchodku aj naďalej pracovať.

JUDr. Katarína Fedorová: Áno, toto je, toto je veľká výhoda, že pacient, či už teda bol uznaný za čiastočného invalidného dôchodcu alebo plného, tak môže vykonávať akúkoľvek zárobkovú aktivitu bez akéhokoľvek obmedzenia. Nebude sa mu krátiť invalidný dôchodok ani oň nepríde.

Moderátorka: Je zamestnávateľ povinný prispôsobiť podmienky práce pacientom, teda ľuďom, ktorí majú takúto diagnózu, či už, ja neviem, prestávky, skrátené úväzky, pohyblivú prácu...

JUDr. Katarína Fedorová: No, toto sa pacienti často pýtajú. Zákonník práce pamätá na povinnosť zamestnávateľa, keď má zamestnanca so zdravotným postihnutím v prípade, že je pracovný čas rozvrhnutý nerovnomerne. To znamená, že napríklad je dlhý a krátky týždeň, myslím, že to hovorím správne, ale skrátka, že nie je to, že chodím stále rovno do práce, tak nemôže mu to nariadiť, ale musí sa s ním na tom dohodnúť, čiže sa vyžaduje súhlas zamestnanca.

Ale pokiaľ ide o také, čo pacienti sa často pýtajú, či napríklad keď som zamestnanec so zdravotným postihnutím, tu by som ešte zdôraznila, že zamestnanec so zdravotným postihnutím je zamestnanec, ktorý bol uznaný za invalidného. To znamená, že pokiaľ som držiteľom preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, tak z hľadiska pracovného práva nie som zamestnanec so zdravotným postihnutím. Musím byť uznaný za invalidného a o takomto teraz v súvislosti s pracovnými podmienkami hovoríme.

Nie je to, alebo teda pacienti sa často pýtajú, že či napríklad môžu využívať napríklad na návštevy lekára, vieme, že zamestnanec má tých sedem dní plus teda ďalších sedem na sprevádzanie, že či keď sú zamestnanci so zdravotným postihnutím, že či  majú tých dní viac. Tak tak to nie je. Tá základná výhoda, ktorú má zamestnanec invalidný v pracovnom, v pracovnom procese spočíva v tom, že zamestnávateľ mu môže dať výpoveď iba s predchádzajúcim súhlasom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. To však neplatí tiež pri všetkých výpovedných dôvodoch. Napríklad ak ide o zamestnanca, ktorému dávam výpoveď z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku alebo preto, že sa zamestnanec zrušuje alebo premiestňuje sa zamestnanec, teda nesúhlasí s tým, že bude premiestnený alebo tiež v prípade, keď došlo k situáciám, kedy možno okamžite skončiť pracovný pomer. To znamená, že mimoriadne závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo tiež menej závažné, keď už som bol v predchádzajúcich šiestich mesiacoch na to upozornený. Čiže takýmto spôsobom aj možno aj bez predchádzajúceho súhlasu.

Len tu by som, samozrejme, potom ešte máme zákon o službách zamestnanosti, ktorý ukladá zamestnávateľovi povinnosť vytvárať zamestnancom so zdravotným postihnutím priaznivé pracovné podmienky. Napríklad aj v prípade vzdelávania, pomáhať im udržať si tie pracovné schopnosti, prípadne ich prehlbovať. To znamená, že ak zamestnávateľ organizuje školenia a má zamestnanca so zdravotným postihnutím, ktorý má ťažkú poruchu mobility, nemôže to dať napríklad na poschodie, kde sa zamestnanec, alebo niekam, kde sa zamestnanec nedostane. To je veľmi zjednodušený a hlúpy príklad, ale že principiálne musí im vytvárať primerané pracovné podmienky a úpravy.

Len nechcem sa tu dostať do nejakej akože hlbokej roviny, ktorá mi ani neprináleží. Len tu by som, to je to je veľmi ťažké udržať tú rovnováhu, lebo na jednej strane tých zamestnávateľov nechceme odrádzať od zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím. Čiže keby ten Zákonník práce bol tak nastavený, že pri všetkom má zamestnanec so zdravotným postihnutím nejaký typ výhody a môže, ja neviem, mať 20 dní u lekára, môže mať kedykoľvek malú prestávku pri práci alebo čokoľvek, tak by sa mohlo stať, že práveže kontraproduktívne by sme dosiahli to, že by nikto nechcel zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím.

Moderátorka: Rozumiem, to by bolo také demotivujúce. Keď sme pri tých citlivých témach — je pacient povinný oznámiť zamestnávateľovi to, že má ochorenie skleróza multiplex?

JUDr. Katarína Fedorová: Ochorenie samotné, takto, pacient, budem hovoriť o pacientoch, je povinný oznámiť zamestnávateľovi, že bol uznaný za invalidného alebo že bol uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a to z toho dôvodu, že mu to ukladá zákon o zdravotnom poistení. Okrem iného, keďže zamestnávateľ a teda aj zamestnanec, ale zamestnávateľ za zamestnanca bude platiť nižšie odvody na zdravotné poistenie. To znamená, že tam je jednoznačná oznamovacia povinnosť.

Pokiaľ ide o povinnosť oznamovať ochorenie, tak samotná tá povinnosť nie je, len tu, samozrejme, nedá sa to takto paušalizovať, pretože pokiaľ som zamestnanec ja viem zvážiť, aké schopnosti alebo spôsobilosť, alebo čo potrebujem na ten výkon tej práce, čiže sám si mám byť schopný do istej miery vyhodnotiť situáciu. Nechcem, teraz dávať dramatický príklad, že pilot ale pokiaľ to nejde, tak ani samotné diagnostikovanie toho ochorenia, pokiaľ trpím nejakými komplikáciami, ktoré mi naozaj sťažujú alebo znemožňujú výkon tej práce, prípadne nedajbože niekoho ohrozujú, tak ako zas nemôžem vyhlásiť, že nie, nie som povinný to oznámiť a veselo môžem pokračovať ďalej. Čiže je to i na zvážení, ale každopádne to uznanie za invalidného, uznanie za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa zamestnávateľovi oznamuje.

Moderátorka: Stretli ste sa vo svojej praxi aj s tým, že napríklad pacient, ktorý nemal povolanie, ktoré by napríklad mohlo byť ovplyvnené práve diagnózou, mal povedzme nejakú administratívnu prácu, že oznámil zamestnávateľovi to, že toto ochorenie má a bol nejakým spôsobom nízkym onak diskriminovaný v tejto práci?

JUDr. Katarína Fedorová: S týmto som sa pravdupovediac nestretla, lebo ono je to pre zamestnávateľa aj výhoda, lebo ako som hovorila, platí nižšie odvody. Pokiaľ hovoríme o zamestnancovi, ktorý je plne invalidný, tam sa zas neplatí poistenie v nezamestnanosti do Sociálnej poisťovne plus zamestnávateľ, ktorý zamestnáva nad 20 ľudí, on má aj povinnosť zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím, teda invalidných zamestnancov, čiže keď to neplní, môže byť pokutovaný. Čiže to zas ako ja som sa takýmto spôsobom nestretla s tým. 

Možno, ak môžem ešte dodať pritom zamestnávaní, tu by som aj, s čím sa naopak často stretávam je, že ľudia píšu, že majú ťažkosti, trebárs boli uznaní za invalidných a majú ťažkosti nájsť si prácu. Tu by som do pozornosti dala jednak povinnosť Úradu práce sociálnych vecí a rodiny tiež poskytovať poradenstvo a sprostredkúvať prácu aj teda ľuďom so zdravotným postihnutím, ale tiež existujú agentúry podporovaného zamestnávania. Nehovorím, že ich je na Slovensku dostatok. Nie je ale tieto agentúry podporovaného zamestnávania, keď si to hodím do Googlu, vyhodia mi, nájdem si, to znamená, že takáto možnosť tu je, môžem kontaktovať, ich úlohou je práve pomáhať takto znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie si to zamestnanie nájsť.

A potom ešte určite ľudia počuli o chránených dielňach, chránených podnikoch, tam je možnosť si to si to pozrieť na stránke ústredia, tam je to veľmi pekne vypracované, či trebárs by som nemohol byť ja SZČO živnostník a nemal by som štatút chráneného podniku, to je, potom sú tam rôzne výhody a príspevky atď. Ale ešte by som do pozornosti dala aj sociálne podniky ,lebo my tu máme teda takú novú oblasť sociálneho podnikania. To sú práve podniky, ktoré jedným z tých typov je aj integračný sociálny podnik, ktorého práve tým spoločensky prospešným cieľom alebo to, čo je jeho úlohou je zamestnávať ľudí aj so zdravotným postihnutím a rôzne teda znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Tam sú aj matky, teda nie matky, nechcem byť gendrovo (rodovo, pozn.red.) stereotypná, ale teda aj rodičia s malými deťmi trebárs alebo ľudia, ktorí majú inak problém nájsť si nájsť si prácu a tento register sociálnych podnikov je na stránke Ministerstva práce.

Čiže určite by som odporučila, keď mám takýto problém nájsť si zamestnanie aj možno kontaktovať vo svojom okolí takéto sociálne podniky. Viem, že teraz je veľmi ťažké obdobie pre, môže byť ťažké obdobie pre podnikanie. Nedajbože alebo nie to už sociálne podnikanie, ale sú tu, aby ľudia vedeli, že sú možnosti.

Moderátorka: V dlhodobom horizonte určite, presne takéto inkluzívne projekty. Keď som sa začala zaoberať touto témou asi taký najväčší chaos som mala v tom, že čo je vlastne kompetencia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny a čo zase Sociálnej poisťovne a že aký je rozdiel medzi tou invaliditou a statusom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Tak neviem, poďme si to tak nejak povedať, asi že predpokladám, že toto je práve vec, ktorá sa týka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Kedy má pacient nárok na preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím?

JUDr. Katarína Fedorová: Nie ste sama, toto je toto je veľmi veľmi časté, že ľudia nechápu tým rozdielom alebo respektíve si myslia, že tak bol som uznaný za invalidného a automaticky budem uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nie. Nie je to tak, teraz tu nechcem byť ako obhajkyňa toho systému, lebo nie som, ale tak ten duch a tá logika toho je, že invalidita je vyslovene schopnosť pracovať, lenže ťažké zdravotné postihnutie, to je práve zjednodušenie, tá schopnosť uplatniť sa v živote, lebo to znevýhodnenie, ktoré má v oblastiach, ktoré sú definované v tom zákone, či už je to teda mobilita, sebaobsluha, komunikácia alebo zvýšené výdavky, a to nám robí rozdiely pri niektorých ochoreniach.

Tie rozdiely nie sú výrazné, skleróza multiplex je však ochorenie, kde to výrazné byť môže, pretože opäť pri ťažkom zdravotnom postihnutí, že v čom je to, v čom je to invalidita je invalidný dôchodok, ťažké zdravotné postihnutie je ten preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, parkovací preukaz a potom príspevky rôzne, ale tých je celkovo 18 a veľmi sa líšia podmienkami nároku. Ja sama učím na škole Kliniku práva, teda na právnickej fakulte Kliniku práva sociálneho zabezpečenia a toto študentom robí, je to naozaj nesmierne ťažké aj pre budúcich právnikov na pochopenie. Ten systém je mimoriadne, brutálne zložitý aj v porovnaní s inými krajinami.

Moderátorka: Načo sa majú teda pacienti orientovať, keď chcú získať viac informácií. Predpokladám, že v správe musia kontaktovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, majú nejaký nárok na príspevok na kúpu auta či prevádzku auta alebo iné príspevky. Chápem, že sa to nedá paušalizovať len možno, že tak nejak motivačne, aby vedeli, že načo sa môžu zamerať?

JUDr. Katarína Fedorová: V prvom rade musia si teda začať tým, že či vôbec môžu byť so svojím ochorením, teda so sklerózou multiplex uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. A tuto zas ideme do úplne iného zákona, zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a ideme do prílohy číslo tri, kde máme opäť zoradené ochorenia s určitou mierou funkčnej poruchy a nájdime si teda kapitolu päť. Tam sú a neurologické ochorenia vyhľadáme si a vidíme, že opäť sú tam určité percentá. Pričom na rozdiel od invalidity, kde sme sa bavili o 41 percentách tu to hovoríme, tuto je potrebná 50-percentná miera funkčnej poruchy.

To znamená, že opäť sa teda pozrieme, ako je skleróza multiplex v tej prílohe a vidíme, že keď máme, ten zákon hovorí o EDSS a je tu, teda dúfam, že to správne chápem, že to Kurtského škála, že je to to isté, čiže pri Kurtského škále 1 až 3 nemôžem byť uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, lebo je tam 40 percent. Ale od Kurtského škály 3,5 alebo od EDSS, tam je to v tom zákone, 3,5 a vyššie, už môžem byť uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. To znamená, že v prvom rade musí mať teda Kurtského škálu 3,5, aby som to zjednodušila a potom môžem teda pomýšľať na príspevky.

Pacienti so sklerózou multiplex, ktorí boli uznaní za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, čiže je zrejmé, že to ochorenie už má značné komplikácie alebo teda značne sťažuje človeku, či už mobilitu alebo sebaobsluhu, tak určite by som na ich mieste žiadal aj o parkovací preukaz a v prípade, že tá, že tá porucha mobility je ťažká, porucha mobility, prípadne tam dochádza k poruche funkcie zvieračov, takto spĺňa alebo teda ten pacient, to ochorenie, to štádium spĺňajú podmienky na priznanie príspevku na kúpu motorového vozidla. Lebo tam už hovoríme o odkázanosti na individuálnu prepravu.

Len, aby som to ešte viac sťažila, odkázanosť na individuálnu prepravu pre získanie príspevku na kúpu osobného motorového vozidla ešte nestačí, lebo ešte potrebujem spĺňať podmienku, že sa budem prepravovať alebo sa prepravujem, ale budem sa prepravovať do zamestnania, školy alebo zariadenia Sociálnych služieb minimálne dvakrát týždenne.

Moderátorka: Že tam musí byť takýto nejaký cieľ, fajn. Dobre myslím, že sme to aspoň tak trošku načrtli. Možno ešte taká otázka, či sa dajú niektoré tieto príspevky žiadať aj spätne?

JUDr. Katarína Fedorová: Nie, dnes keď hovoríme o ťažkom zdravotnom postihnutí nemôžem, nemôžem teraz prísť a žiadať spätne. Len ešte by som, v praxi sa teda, teda ako požiadam, tak sa rozhoduje o príspevku jednorazovo, buď bude priznaný alebo nie. Tie opakované od toho, ako som ako som požiadala, budú priznané. To znamená, že keď sa rozhodli o dva mesiace, tak mi to zas spätne dva mesiace bude vyplatené ale nebude mi to spätne vyplatené predtým, než som požiadal. V praxi sa taktiež možno stretnúť s tým, že pacienti trebárs si kúpia motorové vozidlo a následne žiadajú, ako už som sa s tým stretla o príspevok. Toto neprichádza do úvahy. Nemôžem to vozidlo kupovať pred tým, než som požiadala, bol vypracovaný komplexný posudok, bola som uznaná za odkázanú na individuálnu prepravu, čiže musím takýmto spôsobom postupovať. Určite aj odporúčam, aby sa ľudia poradili, akým spôsobom postupovať na úrade práce, ale na úradoch práce pracujú mnohokrát proste naozaj skutočne kvalitní ľudia, ktorí sú mi mimoriadne zle platení. Len výnimočne sa tam možno stretnúť aj s prípadmi, že samotný ten úradník otočí človeka na prahu a povie, že: „Joj, vy ani nežiadajte, vy na to nemáte nárok.“ Tak to na toto si treba zas dávať pozor, lebo ústne sa takéto žiadosti nevybavujú. 

To znamená, že keď viem, že som sa našla v Kurtského škále, viem, že mám v lekárskych správach, opäť znova popísané tie komplikácie, je tam uvedená ťažká porucha mobility, tak sa neotočím a tú žiadosť podám, aby sa o nej písomne rozhodlo, určite.

Moderátorka: Toto je veľmi dôležité, takže presne také správne načasovanie a naozaj písomná forma. Milí poslucháči, zhovárame sa s pani doktorkou Katarínou Fedorovou, odborníčkou na medicínske právo. Žiaľ, čas sa kráti, musím sa vás ale ešte na záver opýtať otázku o kúpeľnej liečbe. Majú pacienti s ochorením skleróza multiplex nárok na kúpeľnú liečbu? Ak áno, ako majú postupovať, ako často im vzniká takýto nárok, čo s tým?

JUDr. Katarína Fedorová:  No kúpeľná liečba alebo to či môžem žiadať o kúpeľnú liečbu, respektíve či zdravotná poisťovňa mi uhradí zo zdravotného poistenia kúpeľnú liečbu, tam zas odporúčam do pozornosti indikačný zoznam pre kúpeľnú starostlivosť, ktorý je prílohou číslo päť zákona, ktorý má strašne dlhý názov - rozsahu a podmienkach úhrady zdravotnej starostlivosti zo zdravotného poistenia, ale teda keď si len hodím do Google indikačný zoznam pre kúpeľnú liečbu alebo kúpeľnú starostlivosť, tak sa to správne volá, tak mi to vyhodí. Vidím, že tam nachádzame sklerózu multiplex. Vidím, že zdravotná poisťovňa mi môže uhradiť kúpeľnú starostlivosť raz za dva roky, maximálne teda na 21 dní na základe žiadosti, teda návrhu neurológa, všeobecného lekára a lekára, viem že je to FBLR v skratke, teda rehabilitačného lekára, aby som to teda zjednodušila, zamaskoval svoju neznalosť :).

Len tam si treba dávať pozor aj na to, že zdravotná poisťovňa neuhradí kúpeľnú starostlivosť alebo respektíve nevyhovie tomu nároku, pokiaľ sú tam kontraindikácie kúpeľnej starostlivosti a tie kontraindikácie sú jednak všeobecné, čiže platia pre všetky ochorenia. Tie sú na začiatku toho zoznamu uvedené a okrem takých ako tehotenstvo sú tam aj celkom pikošky, že fajčenie. Čiže nechcem povedať ako právnička, že nepriznávajte sa k fajčeniu, ale proste upozorňujem na to, že aj toto je, potom demencia závislosť, infekčné ochorenia, hlboká žilová trombóza atď. Čiže treba si pozrieť aj tie všeobecné kontraindikácie určite ich lekár pozná, ale aby som sa zorientoval.

No a pri skleróze multiplex ešte sú osobitne uvedené kontraindikácie, tam je výrazná ataxia a pokročilé plegické stavy, čiže toto je stav, kedy zdravotná poisťovňa kúpeľnú starostlivosť neuhrádza.

Moderátorka: Fajn, ďakujem vám veľmi pekne za všetky informácie pani doktorka, nech sa vám darí.

JUDr. Katarína Fedorová: Ďakujem veľmi pekne.

Moderátorka: Milí poslucháči, naše dnešné Zdravissimo sa končí. Odporúčame vám aj naďalej sledovať stránku www.smasistent.sk i ďalšie aktuality týkajúce sa manažmentu liečby roztrúsenej sklerózy.Budeme radi, ak naše Zdravissimo odporučíte aj svojim priateľom, náš podcast si viete prehrať aj v Spotify a  dalších podcastových aplikáciách a sledovať nás môžete aj  na Facebookovej stránke Zdravissimo – podcasty o zdraví. Majte pekný deň a dopočutia.

Podcast vznikol s podporou spoločnosti ROCHE. Kód: M-SK-00000885.
Mediálnym partnerom podcastu je online magazín Plní elánu, kde sa dočítate o zdraví a omnoho viac. 

Články v sekcii Všeobecné

Neliečená skleróza multiplex je nevyspytateľná. Prečo je liečba dôležitá, aj keď ataky absentujú?

Zhoršené videnie či časté pády: Aké sú príznaky sklerózy multiplex u detí?

Majka, ktorá s SM-kou žije od puberty, má dnes tri deti: SM-kárkam odkazuje, aby sa nebáli stať sa matkami

Kontroverzné CBD ako alternatívna liečba SM: Aký je názor neurologičky?

Neurologička Marta Miklošková: Únava trápi deväť z desatich pacientov s SM

TOP 10 mýtov o skleróze multiplex: Ako ich odlíšiť od faktov?

Obávajú sa pacienti s SM očkovania proti COVID-19 oprávnene? Odpovedá neurologička Darina Slezáková

PODCAST: Keď do života mladého človeka vstúpi skleróza multiplex: Čo všetko sa zmení a ako sa s tým vyrovnať?

Skleróza multiplex a COVID-19: Ovplyvňuje diagnóza priebeh ochorenia?

Aktuality a nové články

PODCAST: Odhaliť sklerózu multiplex je dosť problematické ‒ ja som začal zakopávať, hovorí Martin Malachovský

Ochorenie skleróza multiplex si nevyberá a svoje o tom vie aj operný spevák Martin Malachovský. Ako sám hovorí, SM-ku dostal ako „darček“ k päťdesiatke a vyrovnať sa s nevyliečiteľnou diagnózou nebolo vôbec jednoduché. 

 

Sexuológia a urológia

PODCAST: Nemusíme byť hneď Wim Hof, efekt na imunitu má aj 30-sekundová studená sprcha, hovorí MUDr. Jurčaga

Posilňovanie imunity je pre pacientov so sklerózou multiplex nesmierne dôležité. Jedným…

Fyzioterapia a pohyb

Benefity masáže pre SM pacienta

Už v dávnej histórii sa masáž využívala ako prostriedok pre celkové uvoľnenie organizmu.…

Všeobecné

Neliečená skleróza multiplex je nevyspytateľná. Prečo je liečba dôležitá, aj keď ataky absentujú?

Mnohí pacienti, ktorým bola diagnostikovaná skleróza multiplex, nič necítia. Ochorenie im…

Ďalšie

Najčítanejšie

Sexuológia a urológia

PODCAST: CBD a skleróza multiplex: Zmierni kanabidiol príznaky ochorenia? Odpovie neurologička Viera Hančinová

Od mája 2021 sa stane kúpa produktov s obsahom kanabidiolu, známeho aj ako CBD, legálna.…

Sexuológia a urológia

PODCAST: (Nielen) jarná únava u pacientov s SM: Ako s ňou bojovať?

Extrémna až chronická únava trápi drvivú väčšinu pacientov s ochorením skleróza multiplex.…

Rady sestričiek

Čo odporúča pacientom SM sestra?

Odporúčania sestričiek z pracovísk na liečbu SM, ktoré vám pomôžu pri vašej liečbe.

Ďalšie

Témy, ktoré vás zaujímajú

Kanadská modelka Ardra: SM ma má v hrsti. Snažím sa ale, aby mi nepanovala!

2. diel - Cvičenie svalov panvového dna II.

SM-kárska únava a lenivosť: Ako sa prinútiť hýbať?

Práca popri invalidnom dôchodku

Mám SM: Ako hovoriť o diagnóze s rodinou a okolím?

Pitný režim a SM: Ako je to s kávou či alkoholom?

Som mama so sklerózou multiplex: Tipy, ako to zvládať ešte lepšie!

Vrchná sestra SM centra Viera Priesolová: Lekár, sestra a pacient sú rovnocenní partneri

Príspevok na auto či kúpele: Na čo všetko má pacient s SM nárok a kedy mu vzniká?

PODCAST: Nemusíme byť hneď Wim Hof, efekt na imunitu má aj 30-sekundová studená sprcha, hovorí MUDr. Jurčaga

Partneri projektu