Užívanie liekov vo vzťahu k jedlu

Stravovanie a výživa

22.01.2020

Ako môže potrava vplyvniť účinnosť liekov? Prečítajte si o všeobecných odporúčaniach pre lieky, ktoré sa majú užívať nalačno a pre lieky, ktoré sú potrebné užiť po jedle.

To, čo je pri štúdiách liekov označované ako štandardná potrava, môžeme skôr vnímať ako ľahkú desiatu. Je tomu tak preto, že podľa odporúčaní Európskej agentúry pre lieky (EMA) aj podľa amerického Úradu pre jedlo a liečivá (FDA) takéto jedlo obsahuje 400 až 500 kcal (tzn. 1674 – 2093 kJ), z toho 150 kcal (tzn. 628 kJ) je tuk. Typickým štandardným jedlom býva hrnček obilnín, jeden toast s džemom bez masla, asi 240 ml odtučneného mlieka, pohár jablčnej šťavy a jeden hrnček kávy alebo čaju. Takto zostavený jedálniček obsahuje 520 kcal, čo je 2167 kJ a obsahuje 17 g bielkovín, 93 g sacharidov a 2 g tuku.

Tučné jedlo podľa týchto odporúčaní obsahuje 800 až 1000 kcal (tzn. 3348 – 4185 kJ), z toho 500 až 600 kcal (tj. 2 093-2 511 kJ) je tuk, a môžeme si ho predstaviť ako bežné víkendové raňajky. EMA dokonca uvádza aj príklad typického tučného jedla: dve vajíčka pražené na masle, dva plátky slaniny, dva toasty s maslom, asi 125 g opekaných zemiakov a asi 240 ml plnotučného mlieka. Takto zostavený jedálniček obsahuje 1036 kcal, čo zodpovedá 4336 kJ a obsahuje 46 g bielkovín, 72 g sacharidov a 54 g tuku.

Práve s využitím týchto dvoch základných jedál sa skúma vplyv potravy na vstrebávanie a účinnosť liekov.

Všeobecne platí, že užitie lieku po jedle vedie k spomaleniu jeho vstrebávania, k zníženiu výšky jeho krvných koncentrácií, a to bez toho, aby sa zmenilo celkové vstrebané množstvo lieku, ako je to napríklad pri ibuprofene alebo paracetamole. Napríklad v prípade bežne užívaných liekov proti bolesti, akými sú práve ibuprofen alebo paracetamol, je nevyhnutné počítať s tým, že (analgetický) efekt bude mať pomerne výrazné omeškanie nástupu účinku (spravidla až o hodiny), čo môže pacient vnímať negatívne. Na druhej strane u dlhodobo užívaných liekov, ako je napríklad atorvastatín  na „vysoký cholesterol“, síce dochádza k miernym zmenám ako krvných koncentrácií, tak aj celkového množstva vstrebaného lieku, avšak bez významného vplyvu na účinok lieku. 

V prípade niektorých liekov ale môže vďaka potrave (vrátane vyššie uvedenej netučnej štandardnej potravy) viesť k významným zmenám vlastností liečiva, ktoré sa následne prejavujú aj v účinku lieku alebo vo výskyte nežiadúcich účinkov. Príkladom lieku, pri ktorom spôsobuje potrava zvyšovanie vstrebávania naozaj významným spôsobom, je napríklad abirateron. Podanie jednorazovej dávky abirateronu súčasne s nízkotučným jedlom zdravým dobrovoľníkom zvýšilo vstrebávanie lieku viac než 4-krát (o 372 %). Výrobca preto uvádza, že abirateron sa musí užívať aspoň dve hodiny po jedle a po užití tabliet sa nesmie nič jesť aspoň jednu hodinu. Podobne významne zvyšuje potrava vstrebávanie lapatinibu, posakonazolu a rad ďalších liekov.

Súčasný príjem potravy však môže viesť aj k opačnému javu, tzn. k zníženiu miery vstrebávania, a tým aj účinnosti liečiva. Napríklad podanie diuretika furosemidu po jedle viedlo u zdravých dobrovoľníkov k zníženiu jeho vstrebávania takmer na polovicu (o 45 %) a zníženiu jeho krvných koncentrácií dokonca o tri štvrtiny (o 78 %). Nie je preto prekvapujúce, že toto zníženie bolo spojené s poklesom účinku furosemidu. Podobne znižuje jedlo vstrebávanie niektorých antibiotík (niektorých typov V-penicilínu alebo cefakloru), a preto je potrebné takéto antibiotiká užívať nalačno. Dôležité je preto lieky užívať správne, aby bolo zaistené ich správne vstrebávanie, a tým aj ich účinnosť.

Výskum, ktorý bol vykonaný v Českej republike odhalil, že len tretina pacientov užíva lieky podľa prípadného vplyvu potravy buď nalačno alebo s dostatočným časovým odstupom po jedle. Pozoruhodným zistením bolo, že nie celkom zanedbateľná časť pacientov (jedna desatina) užíva všetky lieky naraz buď ráno alebo večer.

Pacienti majú pritom len malú predstavu o tom, koľko obsahuje konzumované jedlo tuku. Za nízkotučné jedlo totiž v spomínanej štúdii pacienti označili napríklad pizzu (štvrtina pacientov) alebo dokonca pečené bravčové mäso s knedľou a kapustou (dvadsatina pacientov).

Všeobecné odporúčanie platné pre liečivá, ktoré je potrebné užívať nalačno znie:
Liečivo je potrebné podať jednu hodinu pred jedlom alebo aspoň dve hodiny po jedle a po jeho užití nič nejesť po dobu aspoň jednej hodiny.

Pre niektoré liečivá platia prísnejšie (dlhšie) časové intervaly.

Všeobecné odporúčanie platné pre liečivá, ktoré je potrebné užívať po jedle je nasledujúce:
Optimálne je užiť liečivo za 30 minút po zahájení konzumácie jedla alebo ho užiť bezprostredne po konzumácii jedla.
 

Odborný asistent v sekcii Stravovanie a výživa

PharmDr. Josef Suchopár

Josef Suchopár sa narodil v roku 1958. Je absolventom Farmaceutickej fakulty University Karlovy v Hradci Králové (1981) a absolventom druhej atestácie v odbore klinická farmácia (1987). Viac ako 10 rokov pracoval ako klinický farmaceut v nemocnici pri ležiacich pacientoch. Ďalej pracoval 4 roky na Ministerstve zdravotníctva ako riaditeľ odboru a ako námestník ministra. Posledných 20 rokov sa venuje problematike bezpečnosti liečiv. Je externým prednášajúcim na Lekárskej fakulte University Karlovy v Prahe, lektor atestačných kurzov IPVZ v Prahe, člen České farmalogické společnosti a České společnosti pro parenterální a enterální výživu. Je autorom alebo spoluautorom 95 článkov v odborných časopisoch, autorom kapitol a editor monografie „Remedia Compendium“ I. až V. Vydaní a v I. až IV. elektronického vydania, autorom kapitol a editor publikácie „Vademekum lékových interakcí Infopharm“, spoluautorom skrípt pre farmaceutickú fakultu  „Klinická farmacie pro Farmaceutickou fakultu“, autor alebo spoluautor viac ako 75 prednášok na kongresoch v ČR i v zahraničí.

Autorom fotografie je Peter Krajčovič

Aktuality a nové články

PODCAST: SM pacienti aktívni fajčiari mávajú vyšší stupeň postihnutia, hovorí neurologička Natália Jankovičová

Je dokázané, že pacienti so sklerózou multiplex, ktorí vedú zdravý životný štýl, majú lepší a jednoduchší priebeh ochorenia. Veľkou témou je v tomto smere práve fajčenie, ktoré patrí medzi časté neresti aj pacientov s SM-kou. Podľa neurologičky MUDr. Natálie Jankovičovej je však pri diagnóze SM sa fajčenia najlepšie vzdať úplne, a to čo najskôr.

Partneri projektu