Vhodné diéty pre pacientov s SM: Ktoré môžu spomaliť aktivitu ochorenia?

Stravovanie a výživa

10.06.2022

Aj keď sa dietetické odporúčania menia s časom, na základe dostupných štúdií môžeme zhodnotiť, ktoré zložky potravy sú pre pacienta so sklerózou multiplex vhodné a ktoré nie. Ako je to s toľko diskutovaným vitamínom D či populárnymi diétami, akou je nepochybne stredomorská alebo bezlepková diéta?

Asi každý dobre vie, že dietetické odporúčania sa časom menia. Tak napríklad maslo. Raz je odporúčané, následne je zatracované a nakoniec je s odstupom času „vzaté na milosť“. Ani pri diéte určenej pre pacientov so sklerózou multiplex to nebude iné a odporúčania sa v čase menili, menia a meniť sa budú. Dôležité však je to, aby pochádzali z vedeckých zistení podložených klinickými štúdiami, pričom vplyv diéty by mal byť hodnotený vo vzťahu ku klinickým zmenám pozorovaným u pacientov so sklerózou multiplex (aktivita ochorenia, progres ochorenia, výskyt symptómov a pod.). 

Najčastejšie pozorovanými dietetickými oblasťami u pacientov s SM bol obsah polynenasýtených mastných kyselín (tzv. PUFA, z anglického Poly Unsaturated Fatty Acids) v potrave a tiež obsah vitamínu D, resp. doplnkov potravy. V roku 2020 bol publikovaný systematický prehľad, ktorý zhrnul všetky doposiaľ známe poznatky v oblasti vplyvu zložiek výživy na ochorenie skleróza multiplex. Cieľom autorov tohto prehľadu (Tredinnick AR, Probst YC: Adv Nutr 2020, 11, 1603-1615) bolo zhodnotiť kvalitu dôkazov prínosu jednotlivých zložiek výživy, pričom si vopred stanovili ciele štúdie. Podľa autorov sa však výsledky štúdie nedajú považovať za úplne jednoznačné, pretože sa vzájomne líšia a vo veľa prípadoch si boli výsledky dokonca protichodné. Napriek tomu je však možné niektoré odporúčania prijať a osvojiť si.

Déčko môže spomaliť aktivitu ochorenia

Prvé odporúčanie sa týka vitamínu D. Väčšina klinických štúdií nepreukázala vplyv na podávanie vitamínu D a na ročný počet relapsov ochorenia, počet lézií zistených pri vyšetreniach magnetickou rezonanciou alebo na hodnotu EDSS skóre. Niektoré štúdie ale preukázali priaznivý vplyv vitamínu D na únavu, hodnotu EDSS skóre a dokonca aj ročný počet relapsov. Štúdie sa okrem vplyvu vitamínu D na aktivitu ochorenia venovali aj koncentrácii vitamínu D v krvi pacientov. Zistená pritom bola tzv. inverzná závislosť tejto koncentrácie na výskyt relapsov ochorenia, respektíve vznik invalidity. Zistilo sa, že čím vyššia koncentrácia vitamínu D v krvi bola, tým nižšiu aktivitu malo ochorenie SM.

Druhé odporúčanie sa týka omega-3 nenasýtených mastných kyselín (ω-3-FA) a omega-6 nenasýtených mastných kyselín (ω-6-FA). Vysoký výskyt ω-3-FA bol pritom preukázaný napríklad v rybom či ľanovom oleji, ω-6-FA sa zasa vo veľkom množstve vyskytujú v slnečnicovom oleji či oleji z boráka lekárskeho. Konopný či pupalkový olej zasa obsahuje kombináciu omega-3 a omega-6 nenasýtených mastných kyselín. Ukázalo sa, že užívanie týchto nenasýtených mastných kyselín malo vo všeobecnosti priaznivý vplyv na aktivitu ochorenia, pričom tento priaznivý vplyv sa ďalej zvyšoval v prípade osvojenia si aj ďalších dietetických opatrení.

Čo však štúdie nepreukázali, je priaznivý vplyv kyseliny lipoovej. Rozporné výsledky boli zaznamenané aj pri podávaní rôznych vitamínov (s výnimkou vitamínu D), minerálov (najmä zinku), ale aj extraktov rastlín (napr. ginkgo biloba). Je však potrebné doplniť, že podávanie ginkgo biloba malo priaznivý vplyv na kognitívne funkcie (pamäť, koncentrácia, pozornosť, rýchlosť, myslenie, schopnosť pochopiť informáciu).

Zdravá črevná mikroflóra 

Vplyvu zloženia potravy na ochorenie SM sa venovala ďalšia prehľadná štúdia (Stoiloudis P et al: Nutrients 2022, 14, 1150), ktorej výsledky sú pre pacientov s SM veľmi zaujímavé. Z výsledkov štúdie sa zdá, že nasýtené mastné kyseliny majú nepriaznivý vplyv na aktivitu ochorenia, pričom dôvodom by mohol byť ich prozápalový účinok. Ich podávanie navyše vedie k poruchám črevnej mikroflóry, čo môže tiež negatívne ovplyvniť ochorenie.

Červené mäso zasa môže spôsobovať vyššiu aktivitu prozápalovo pôsobiacich imunitných buniek, a to pravdepodobne pre obsah kyseliny arachidonovej. Podobný efekt môžu mať aj niektoré bielkoviny vyskytujúce sa v kravskom mlieku alebo zvýšený príjem kuchynskej soli. Nepriaznivé pôsobenie zvýšeného príjmu cukru je zasa spôsobené zvýšenou produkciou inzulínu, ktorý podporuje uvoľnenie kyseliny arachidonovej a jej prozápalové pôsobenie.

Výsledky štúdie o vplyve črevnej mikroflóry na aktivitu ochorenia boli vcelku jednoznačné. Už dlhší čas je známe, že rola črevnej mikroflóry je kľúčová k udržaniu normálnej funkcie imunitného systému. Jej porucha (tzv. dysbióza) má obvykle za dôsledok vznik zápalu a poruchu imunitného systému vrátane zvýšenia rizika vzniku autoimunitných ochorení. Hlavným faktorom určujúcim syntézu a metabolizmus črevnej mikroflóry je strava, čo hostiteľovi umožňuje brániť sa proti patogénom. Úloha črevnej mikroflóry je tiež významná pre reguláciu imunitného systému ovplyvnením celkového aktivačného stavu buniek zodpovedných za vrodenú a adaptívnu imunitu.

Probiotiká a prebiotiká

Diéty s vysokým obsahom tukov (najmä trans-mastných kyselín obsiahnutých v stuhnutých tukoch), cukrov, živočíšnych bielkovín a kuchynskej soli môžu viesť k rozvoju špecifických patogénnych druhov baktérií v črevách, čo môže následne vyvolať zápal čriev, poškodenie črevnej bariéry, produkciu prozápalových mediátorov a zvýšenie aktivity buniek adaptívnej imunity, čo môže viesť k vzniku autoimunitného ochorenia. Úplne naopak zasa pôsobí strava obohatená o zeleninu, vysoké množstvo vlákniny v kombinácii s probiotikami a suplementáciou vitamínu D, ktorá vedie k vzniku črevnej eubiózy. Tá navodzuje zvýšenú mikrobiálnu diverzitu, ktorú sprevádza tvorba protizápalových látok, najmä mastných kyselín s krátkym reťazcom. Za zaujímavé zistenie môžeme považovať, že pacienti so sklerózou multiplex majú nízky obsah týchto mastných kyselín s krátkym reťazcom v stolici, pričom vhodné dietetické intervencie môžu tento nepriaznivý prognostický faktor zvrátiť.

V tejto súvislosti sa natíska otázka či môže podávanie prebiotík a probiotík ovplyvniť zdravotný stav pacientov s SM. Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré nie sú patogénne, zatiaľ čo prebiotiká sú neživé a zložené z látok získaných z mikroorganizmov. Výsledky klinických štúdií vo väčšine prípadov podporili teoretické predpoklady o priaznivom vplyve najmä probiotík, ale aj prebiotík. Za optimálnu sa však považuje ich kombinácia.

(Ne)vhodné diéty pre pacientov s SM

Aký vplyv majú na ochorenie skleróza multiplex jednotlivé druhy diét? Je preukázané, že stredomorská diéta(ovocie, zelenina, celozrnné pečivo, nízky príjem červeného mäsa, vyšší príjem rýb a morských plodov, olivový olej) vedie k nízkym hladinám zápalových markerov a priaznivo reguluje črevnú mikroflóru, čím môže mať priaznivý efekt na pacientov s SM. Obdobné pôsobenie má aj Swankova diéta (významne obmedzený príjem nasýtených tukov, ktoré sú nahradené prírodnými olejmi, zvýšený príjem ovocia a zeleniny). Obe tieto diéty sú spájané s nižším rizikom relapsu a tiež so spomalením progresie ochorenia. Tzv. paleolitická výživa (listová zelenina, rastlinné bielkoviny, sója, orechy) môže mať taktiež priaznivý vplyv na pacientov s SM, no súčasne môže viesť k nutričnému deficitu, najmä ak hovoríme o niektorých vitamínoch. Tzv. McDougallova diéta(rastlinné polysacharidy, olivový olej, obmedzenie mlieka a mliečnych výrobkov a vajec) je síce spájaná s nižšou mierou výskytu únavy, na počet relapsov však nemá vplyv. 

Tzv. hyperbolická diéta (významné kalorické obmedzenie) má pravdepodobne priaznivý efekt na priebeh ochorenia a aktuálne sa skúma aj vplyv prerušovaného hladovania na priebeh SM, pretože je známe, že hladovanie má protizápalový efekt. Výsledky takejto štúdie u pacientov s SM však doposiaľ nie sú známe. Istým sklamaním boli výsledky štúdií, v ktorých sa skúmal vplyv tzv. bezlepkovej diéty. Ukázalo sa, že tento druh diéty s najvyššou pravdepodobnosťou vplyv na priebeh ochorenia nemá.

Zo všetkých štúdií realizovaných doposiaľ sa tak dá zhodnotiť, že strava a jej zloženie môže mať pomerne významný vplyv na priebeh ochorenia skleróza multiplex. Hovoríme najmä o stredomorskej diéte, ktorá obohatená o omega-3 a omega-6 nenasýtené mastné kyseliny spolu so suplmentáciou vitamínu D a v kombinácii s prebiotikami a probiotikami môže prispieť k zníženiu výskytu relapsov a pravdepodobne aj k spomaleniu progresie ochorenia.

KÓD: M-SK-00001079

Zdroje:

  1. Tredinnick AR, Probst YC: Adv Nutr 2020, 11, 1603-1615
  2. Stoiloudis P et al: Nutrients 2022, 14, 1150
Odborný asistent v sekcii Stravovanie a výživa

PharmDr. Josef Suchopár

Josef Suchopár sa narodil v roku 1958. Je absolventom Farmaceutickej fakulty University Karlovy v Hradci Králové (1981) a absolventom druhej atestácie v odbore klinická farmácia (1987). Viac ako 10 rokov pracoval ako klinický farmaceut v nemocnici pri ležiacich pacientoch. Ďalej pracoval 4 roky na Ministerstve zdravotníctva ako riaditeľ odboru a ako námestník ministra. Posledných 20 rokov sa venuje problematike bezpečnosti liečiv. Je externým prednášajúcim na Lekárskej fakulte University Karlovy v Prahe, lektor atestačných kurzov IPVZ v Prahe, člen České farmalogické společnosti a České společnosti pro parenterální a enterální výživu. Je autorom alebo spoluautorom 95 článkov v odborných časopisoch, autorom kapitol a editor monografie „Remedia Compendium“ I. až V. Vydaní a v I. až IV. elektronického vydania, autorom kapitol a editor publikácie „Vademekum lékových interakcí Infopharm“, spoluautorom skrípt pre farmaceutickú fakultu  „Klinická farmacie pro Farmaceutickou fakultu“, autor alebo spoluautor viac ako 75 prednášok na kongresoch v ČR i v zahraničí.

Autorom fotografie je Peter Krajčovič

Partneri projektu