Vplyv citrusových plodov na osud liekov

Stravovanie a výživa

22.01.2020

Vplyv citrusov na účinnosť liekov je pomerne známa. Na pozore by ste sa mali mať najmä pred jedením grapefruitov a pitím grapefruitovej šťavy. 

Citrusové plody patria medzi najkonzumovanejšie ovocie. Polovica českých pacientov konzumuje aspoň jeden pomaranč, grapefruit alebo aspoň jedno pomelo týždenne. Vyplýva to zo štúdie návykov spojených s užívaním liekov, ktorá bola realizovaná v Českej republike.


Citrusy obsahujú látky, ktoré môžu blokovať niektoré enzýmy a transportné systémy zodpovedné za odbúravanie a transport liekov v organizme. Opis liekových interakcií, ktoré boli pozorované pri podávaní citrusových plodov by vystačil na hrubú publikáciu. K tomu, čo dnes o tejto téme vieme, prispel predovšetkým kanadský prof. David G. Bailey so svojimi spolupracovníkmi, keď v roku 1991 zverejnil prvú prácu týkajúcu sa liekovej interakcie grapefruitovej šťavy a lieku používaného pri vysokom krvnom tlaku — felodipínu. S odstupom viac ako 20 rokov potom prof. Bailey publikoval veľmi rozsiahly článok, v ktorom sa podrobne venuje mechanizmom interakcií grapefruitovej šťavy, ich klinickému významu a dopadom na pacientov.


V súčasnej dobe je známe, že všetky citrusové plody môžu viesť k ovplyvneniu osudu liekov v organizme. Najmenší klinický význam majú liekové interakcie s citrónmi alebo s citrónovou šťavou a pravdepodobne aj s mandarínkami. Najnovšie bol  popísaný klinicky významný prípad pacientky konzumujúcej cca 1 kg mandarínok denne, u ktorej došlo k výraznému zvýšeniu krvných koncentrácií lieku tlmiaceho imunitu — takrolimu. Určite sa ale kvôli obavám z interakcií nebudeme vyhýbať citrónom – bola by to chyba. Môžeme v rozumnom množstve konzumovať aj mandarínky. Avšak 1 kg denne už nie je príliš vhodné množstvo. Je teda zremé, že okrem typu konkrétneho citrusu má na liekové interakcie dopad kvantita konzumovaných citrusov. Pomaranče spôsobujú závažnejšie liekové interakcie založené na mechanizme inhibície enzýmu nazývaného CYP3A – ide o pomaranče sevilské (s červenou dužinou), ktoré majú efekt obdobný ako grapefruitová šťava. Najväčšie riziko interakcií je spojené s konzumáciou grapefruitov a pomela alebo s pitím štiav z týchto plodov.


Významné pritom je, že k vzniku klinicky závažných liekových interakcií „stačí" 200-250 ml grapefruitovej šťavy alebo jeden väčší grapefruit. Interval medzi konzumáciou grapefruitu alebo vypitím grapefruitovej šťavy a užitím lieku má vplyv na závažnosť liekovej interakcie. Podanie grapefruitu alebo šťavy pred podaním napr. lieku na vysoký krvný tlak felodipínu do 4 hodín malo najväčší efekt, pri intervale 10 hodín bol efekt približne polovičný a pri intervale 24 hodín bol menší ako štvrtinový. Pochopiteľne opakované podávanie grapefruitovej šťavy (200 ml 3-krát denne) malo vyšší efekt ako jej jednorazové podanie.


Látky obsiahnuté v citrusových plodoch môžu blokovať niektoré transportné systémy, čo je významné najmä u tých transportných systémov, ktoré umožňujú vstrebávanie liekov. Zablokovanie týchto prenášačov totiž vedie k zníženiu vstrebávania takýchto liekov napr. fexofenadínu o jednu až dve tretiny, a to v závislosti od množstva vypitej grapefruitovej šťavy. Podobný efekt na transportné systémy vstrebávajúce lieky má tiež šťava z pomela, ktorej podanie viedlo k zníženiu vstrebávania sildenafilu takmer o polovicu alebo pomarančová šťava, ktorej podanie viedlo k zníženiu vstrebávania antihistaminika fexofenadínu o približne tri štvrtiny.

Odborný asistent v sekcii Stravovanie a výživa

PharmDr. Josef Suchopár

Josef Suchopár sa narodil v roku 1958. Je absolventom Farmaceutickej fakulty University Karlovy v Hradci Králové (1981) a absolventom druhej atestácie v odbore klinická farmácia (1987). Viac ako 10 rokov pracoval ako klinický farmaceut v nemocnici pri ležiacich pacientoch. Ďalej pracoval 4 roky na Ministerstve zdravotníctva ako riaditeľ odboru a ako námestník ministra. Posledných 20 rokov sa venuje problematike bezpečnosti liečiv. Je externým prednášajúcim na Lekárskej fakulte University Karlovy v Prahe, lektor atestačných kurzov IPVZ v Prahe, člen České farmalogické společnosti a České společnosti pro parenterální a enterální výživu. Je autorom alebo spoluautorom 95 článkov v odborných časopisoch, autorom kapitol a editor monografie „Remedia Compendium“ I. až V. Vydaní a v I. až IV. elektronického vydania, autorom kapitol a editor publikácie „Vademekum lékových interakcí Infopharm“, spoluautorom skrípt pre farmaceutickú fakultu  „Klinická farmacie pro Farmaceutickou fakultu“, autor alebo spoluautor viac ako 75 prednášok na kongresoch v ČR i v zahraničí.

Autorom fotografie je Peter Krajčovič

Partneri projektu