Vrchná sestra SM centra Viera Priesolová: Lekár, sestra a pacient sú rovnocenní partneri

ČÍTATE PREPIS PODCASTU: PODCAST: Ako zvládať ochorenie a liečbu sklerózy multiplex ľahšie? Radí SM sestra Viera Priesolová

Dobré zdravie je silné zdravie a silné zdravie je Zdravissimo.

Počúvate podcast Zdravissimo, v ktorom sa pravidelne zhovárame o našom zdraví s odborníkmi.

Moderátorka: Návšteva SM centra sa u pacientov začína kontaktom so zdravotnou sestrou. Ich obrovský prínos v manažmente liečby tohto ochorenia je nespochybniteľný. Aj preto sa dnes zhovárame s pani Mgr. Vierou Priesolovou, vrchnou sestrou Neurologickej kliniky Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, ktorá pred dvomi rokmi získala aj ocenenie Moja sestra. Moje meno je Kristína Baluchová a prajem vám podnetné počúvanie. Dobrý deň.

Mgr. Viera Priesolová: Dobrý deň, ďakujem za privítanie.

Moderátorka: Nahrávame dnes diaľkovo, pretože ste naozaj ďaleko ale vážim si, že ste si našli na nás čas. Pani magisterka, vy pracujete s pacientami s ochorením skleróza multiplex už dlhé roky. Na úvod si skúsme tak trošku povedať, že čo všetko vlastne spadá do vašej práce, lebo predpokladám, že je to aj taká agenda, ktorá je pacientom neviditeľná. Možno administratíva a komplexná organizácia prevádzky. Čo vás čaká každý deň v práci.

Mgr. Viera Priesolová: Áno, ako ste už povedali, pracujem na neurologickej klinike v Ružomberku, kde sa venujem aj pacientom so sklerózou multiplex. Je to už viac než 25 rokov, teda tie skúsenosti naozaj už sú, dá sa povedať, bohaté. Táto práca s pacientami ma vždy tak nesmierne zaujímala a napĺňala. Nejde len o priamy kontakt s pacientom a príbuznými, ale naozaj táto práca obsahuje množstvo administratívnej práce, organizácie fungovania celého centra, ktorá je pre pacienta častokrát neviditeľná. Aby mal pacient pehľad, čo všetko naozaj sestra musí v tomto centre robiť, tak by som to tak okrajovo aspoň zhrnula a pacientom povedala, že čo asi mi všetko musíme vlastne robiť 

Moderátorka: Možno nám pomôže, keď nám popíšete taký váš bežný deň v SM centre.

Mgr. Viera Priesolová: Áno ako ste povedali, sestra je dôležitým článkom a je svojím spôsobom premostením medzi lekárom, samotným pacientom, ale aj príbuznými. Znamená to, že musí prijímať veľa informácií, veľa konzultovať z obidvoch strán navzájom. To, čo si vypočujem od pacienta častokrát potrebujem posunúť lekárovi, lebo nie každý pacient je schopný alebo má odvahu to lekárovi hneď priamo povedať. Tak my sme práve tým premostením. Lebo predsa len k tomu pacientovi máme určite bližšie ako lekár. A potom musíme správne vyhodnotiť všetky tieto informácie a z nich urobiť potrebný záver. Ten, ktorý pacient od nás očakáva. A najťažšia úloha sestry, keď prijíma tieto informácie telefonickou cestou, teda o zdravotnom stave. Lebo tu naozaj musíme veľmi pozorne počúvať pacienta, celú informáciu a zároveň ju hodnotiť, vedieť mu položiť také doplňujúce otázky. Ide o konkrétne otázky týkajúce sa jeho zdravotného stavu, jeho situácie, čo robil v živote.

Čo mohlo spôsobiť jeho problémy. Na základe tohto až určiť to správne záverečné stanovisko a vedieť pacientovi poradiť, čo nie je ľahké, pretože niekedy tie informácie od pacienta sú jednostranné. On má ten svoj veľký problém, ale v pozadí je plno drobností, ktoré potrebujem vedieť, aby som to naozaj správne vyhodnotila, a tak mu pomohla opäť získať normálny zdravotný stav, podať pacientovi odporúčania.

Liečba pacienta si vyžaduje aj veľa plnenia určitých podmienok, ktoré máme, ktoré musí spĺňať pacient aj my. Sú to určité kritériá, ktoré sú dané, či už poisťovňami alebo zdravotníctvom, ako sú pravidelné kontroly u lekára. Potom sa realizujú odbery krvi. Objednáva sa magnetická rezonancia, imunologické vyšetrenia, ale podľa problémov my musíme riešiť aj tie iné vyšetrenia. Častokrát je potrebné, aby sme plánovali odborné vyšetrenia, ako sú napríklad rehabilitačné, psychologické poradne, očné, hematologické, reumatologické... Vždy to závisí od stavu pacienta. A všetko to musíme naozaj presne naplánovať, aby sa pacient dostal na tie vyšetrenia včas a vlastne nám to pomohlo určiť liečbu pacienta.

Moderátorka: Pani Priesolová, keď sa môžem opýtať vzhľadom na vašu prax — ako vy vnímate to, ako sa rokmi liečba SM-ky a vnímanie tohto ochorenia zmenili? Máte pocit, že to ľudia vnímajú trošku optimistickejšie, alebo aká je tá situácia.

Mgr. Viera Priesolová: To áno, určite. Určite sa to veľmi zmenilo. Ja by som povedala, že aj o 100 percent. Aj pacienti pozitívnejšie pristupujú k samotnému ochoreniu, pretože majú možnosť získať veľmi veľa informácií. Je dôležité, aby sme my ich učili od samého začiatku a ja to sama prízvukujem pacientom, že zdravie je ich. A zodpovednosť za to zdravie si nesú hlavne oni. To znamená, nespoliehať sa, že rehabilitačný pracovník to odcvičí na rehabilitácii za mňa, ale ja musím cvičiť, ja si musím sledovať určité veci. Toto všetko učíme postupne pacientov – ide o ich vlastnú zodpovednosť. My sme im vždy nápomocní v centrách, či už to je pripomienkami, esemeskami alebo pri objednávaní pacienta, tak sme im vždy nápomocní, napríklad že im pripomenieme: Pozor, končí sa rok, treba zrealizovať toto a toto vyšetrenie. Takže áno, ale v prvom rade pacient je ten základ. Je to jeho zdravie a všetci si musíme byť za toto zdravie sami zodpovední. Je to náročné, lebo mnohí si myslia, že už som niekde a teraz nech sa o mňa starajú. Nech tá sestra prevezme za mňa tú zodpovednosť o mojich vyšetreniach, to nie je pravda. V prvom rade je to samotný pacient. 

Moderátorka: Vy sa stretávate aj s novodiagnostikovanými pacientmi. Čo je podľa vás pre nich najťažšie a čo by im mohlo pomôcť. 

Mgr. Viera Priesolová: Tí novodiagnostikovaní pacienti sú pre sestry časovo nároční. Pretože jednak sú vystrašení a jednak im niekto oznámil diagnózu, že teraz máte sklerózu multiplex. Čo to je? Samozrejme pacient otvorí internet, lobuje, aká je to informácia, aká je to diagnóza, je vystrašený a keď mu to lekár všetko vysvetlí na tej ambulancii, a kým sa schváli liečba a príde ku mne, tak možno si pamätá z tých informácií päť percent. To znamená, že ja si musím naozaj stanoviť dostatok času a mimo ambulancie, čo mám ja tú možnosť, že teda si ju prispôsobím ten čas, lebo to je hodina až dve rozprávania. Ide o to, že musíme zopakovať niečo o ochorení, aby mal pacient prehľad. Niekedy sa tomu pacienti bránia, že nechcú počuť tie informácie, lebo majú fixnú predstavu, že s týmto ochorením skončia na vozíku, ale to nie je pravda. Pretože dnes je množstvo liekov, ktoré pomáhajú stabilizovať tieto stavy. Vytvorili sa SM centrá, kde sa naozaj snažíme pomáhať týmto pacientom.

Vyžaduje to naozaj trpezlivosť a čas. Najskôr musím získať dôveru pacienta, aby mi veril to, čo mu poviem a budeme sa navzájom rešpektovať. Nastavíme si určité podmienky, keď si tvoríme vzťah. Ja ho niečo poučím o ochorení, zopakujem základné informácie. Pokiaľ je už pacient nastavený na liečbu tak samozrejme, tá liečba je rôznorodá. Je v injekčnej forme, je v tabletkovej forme, je v infúznej forme. Každá si vyžaduje to svoje edukačné cítenie a čas, aby sme toto všetko pacientovi vysvetlili. Pretože naozaj je to veľký zlom v samotnom živote toho pacienta. Častokrát mladí, ale aj starší ľudia, keď sa dozvedia o novej diagnóze, ja mu poviem, čo obsahuje liečba. Že bude mať z liečby nielen hlavný účinok, čo je zastabilizovanie samotného zdravotného stavu, ale i vedľajšie účinky liečby, a tu už musíme toho pacienta nabádať a viesť k tomu, ako to má zvládnuť, ako si ma celý život usporiadať.

Keď sa zaučí o liečbe, tak druhý taký veľký ťažký zlomový úsek pochopenia, je úprava životosprávy. Ja sama poviem, že mnohé sestry, ktoré vedú toto častokrát zabúdajú, že ten pacient má aj určitý život a má určitý štandard. Liečbu sa síce snažíme ušiť pacientovi na mieru, teda nielen zohľadňovať stupeň ochorenia, ale aj jeho životný štýl. Podľa toho sa snažíme s lekárom vždy navrhnúť — toto by bola vhodná liečba pre pacienta. Tá ho nebude vo veľkom obmedzovať, čo je niekedy veľmi ťažké. Naozaj si to vyžaduje veľmi veľa času, aby sme ho naučili. Ja musím veľmi pozorne počúvať pacienta na začiatku, aby som zistila v akom je rodinnom stave, akých má príbuzných, akú má dôveru, či to vôbec vedia jeho spolupracovníci. To je veľký problém. Niektorí nechcú verejne povedať, že majú také ochorenie a častokrát trvá dlhší čas, kým sa zveria niekomu, že majú ochorenie, pretože sa im zdá, že nikto si nevšimne tie problémy, ktoré prežívajú a to je potom dosť zložité. Musíme s nimi naozaj veľa rozprávať, aby sa niekomu zdôverili. Aby to neprežívali len sami a vnútri sa umárali, ale aby brali tieto informácie pozitívnejšie.

Moderátorka: Pani magisterka vidím, že to je taká komplexná téma, ktorá naozaj si vyžaduje prípravu. My sa máme teraz možnosť prihovoriť aj budúcim pacientom. Čo by ste im poradili napríklad pred prvou návštevou SM centra? Dá sa na ňu nejak pripraviť, načo by nemali zabúdať a čo je na druhej strane zbytočné.

Mgr. Viera Priesolová: Veľmi dobre ste to povedali, že treba sa pripraviť na toto stretnutie pripraviť. Ja určite každému pacientovi, keď ho objednávam na návštevu k lekárovi, tak ho ubezpečím, že my nejdeme proti nemu, ale navzájom sa stávame rovnocennými partnermi. To znamená, že si musíme dôverovať a vždy im odporučím, aby si spísali informácie. Mám také základné kroky: napíšte si najskôr informácie o svojich zdravotných problémoch, aby vedeli pacienti aké majú iné ochorenia, či užívajú iné lieky, aké vôbec problémy prežívajú. Potom aby mali taký pozitívny prístup z toho, áno dostal som sa k odborníkovi, k lekárovi, ktorý sa snaží mi pomôcť a nemám tú odvahu pýtať sa. Je dôležité pýtať sa, pýtať sa, pýtať sa, takže to, čo ma trápi, si napíšem na papier. Spýtam sa lekára. Mám takéto otázky, prosím vás mám určité medzery vo svojich vedomostiach. Doplňte mi tieto medzery. Určite každý lekár to zodpovie. Takisto i sestra.

Potom druhá vec je získať aj rodinu na svoju stranu, priateľov a nebáť sa otvorene povedať prosím ťa, potrebujem teraz tvoju pomoc. Nezvládam to sám. Či je to už presun niekam alebo vôbec taká psychická podpora. Teda naozaj požiadať o pomoc. Či je to už lekár, sestra alebo príbuzní či priatelia. Naozaj nezabúdať v prvom rade, že lekár, sestra sa stávajú ich rovnocennými partnermi. Vôbec sa nezaťažovať myšlienkou, že niečo neviem, že niečo sa musím pýtať. To vôbec nie je hanba ani nič iné. Je to úplne prirodzené, normálne. Myslím si, že aj my sme v tom centre celkom normálni a vieme pochopiť pacientov. Aj to, čo prežívajú. Hoci nemáme tú chorobu, ale určite vieme, že je to pre nich ťažké, hlavne tie začiatky. Nebáť sa a potom  ak dostanú určité odporúčania, snažiť sa tieto odporúčania či už lekára alebo sestry, dodržiavať. Ak nie sú s niečím stotožnení, opäť je to to slávne: pýtame sa, pýtame sa, pýtame sa. Ale musím povedať, že naozaj pacienti so sklerózou sú odvážni, pýtajú sa, píšu, takže myslím, že nie je v tom až taký problém.

Moderátorka: To je povzbudzujúce počuť. Chodia na takéto stretnutia pacienti aj s rodinnými príslušníkmi? Je to možné, aby niekto išiel s nimi, aby to počul niekto z ich blízkeho okolia?

Mgr. Viera Priesolová: Samozrejme, keď poviem, že 70 percent pacientov chodí so svojimi príbuznými. Či už je to manžel, manželka, partneri, rodičia dokonca aj s detičkami prídu. Takže tí, čo majú malé deti prídu s nimi, a tie nám tam štebocú okolo zatiaľ čo my sa rozprávame. Každému venujem osobne dostatok času a dokonca som aj rada, keď prídu rodinní príslušníci, pretože tých informácií je veľmi veľa. Človek nie je schopný vstrebať toľko informácií. Samozrejme, že niekoľkokrát informácie opakujem. Čo je takým základom, že to čo s nimi preberám, napríklad hovoreným slovom, tak sa im to vždy snažím dať aj v písomnej podobe. V písomnej podobe, pretože majú takú istotu, že keď to zabudnem, tak doma si to môžem ešte prečítať. Vždy im poviem, keď si to prečítate, napíšte si k tomu poznámku. Ešte sa chcem toto spýtať, ešte toto si chcem doplniť. Pacienti majú možnosti, môžu mi volať kedykoľvek, môžu mi písať na maily, tí čo sú z blízka, môžu prísť. Áno pre sestru, tí príbuzní niekedy pôsobia zaťažujúco, pretože oni majú viac otázok než ten samotný pacient a niekedy sa stane, že musím do toho zasiahnuť a poviem, že teraz nechajme pacienta, nech sa pýta, pretože príbuzný je, akoby odvážnejší a on potom veľa zasahuje. Takže ja si to tak už za tie roky viem zregulovať, tým že poviem: teraz nechajme priestor jemu a ja zase vám dám priestor, aby ste sa mohli aj vy vyjadriť a spýtať sa to, čo je zaujímavé.

Moderátorka: Rozumiem veľmi dôležité to, čo ste spomínali, že máte k dispozícii informačné materiály, ku ktorým sa pacienti môžu vrátiť. Ja som si na vás chystala naozaj veľa otázok a povedala som si, že ak by som aj niečo nestihla, túto jednu musím, pretože práve tie správne informácie o diagnóze bývajú častokrát problémom. Vieme, že internet nám dáva určité možnosti, ale mnohokrát človek naďabí na nejaký zdroj, ktorý nie je správny. Máme tu dezinformácie, máme tu rôzne konšpirácie o ochoreniach, ktoré môžu tých pacientov aj demotivovať. My by sme v tomto momente možno dali našim poslucháčom radi do pozornosti našu stránku a smasistent.sk, kde nájdu články práve od lekárov a iných odborníkov z oblasti skleróza multiplex. Náš portál spolupracuje so Slovenským zväzom sclerosis multiplex, kde vy ste veľmi aktívnou lektorkou a vediete mnoho vzdelávacích kurzov. Čo odporúčate pacientom, kde čerpať informácie? Stáva sa nám to často, že prídu s tým, čítali niekde na internete?

Mgr. Viera Priesolová: Áno, to je prvé s čím prídu. Hlavne keď prídu tí príbuzní alebo mladší pacienti, ktorí sú zbehlejší a čítajú Facebook a rôzne stránky. To je jedna z tých základných vecí, kde ich upozorňujem, áno môžete čerpať tieto informácie, ale ja vám odporučím stránky, ktoré sú garantované odborníkmi a nie, ktoré ako sa povie jedna baba, povedala. Jednak zbytočne si robíte ťažkú hlavu, neviete si z toho vybrať tie pozitívne informácie, tie správne, ktoré sú garantované. V podstate učiť sa musíme stále, či už zdravotníci alebo pacienti. Je to taká celoživotná forma učenia sa. Samozrejme internet je veľmi dobrá vec, ale môže byť niekedy aj na škodu. Ja sama, vždy pri takýchto stretnutiach odporúčam pacientom, ktoré stránky sú pre mňa také, ktoré aj ja čítam, a sú pre mňa garantované a prínosom pre pacienta. Jednak sú písané alebo hovorené jazykom, ktorému pacient rozumie. To je veľmi ťažké, pretože odborníci sa začnú vyjadrovať postupne odbornými informáciami a pacient im nerozumie, ale bojí sa častokrát spýta a práve ako ste už povedali a Smasistent stránka je veľmi veľmi dobrá. Jednak to, že ich partnerom je Slovenský zväz sklerózy multiplex, kde vlastne naozaj ich prezidentka pani Fajnorová konzultuje s touto stránkou o aké témy pacienti majú najväčší záujem.

To znamená, že sú tam aj aktuálne témy, čo ich najviac zaujíma a vždy vlastne tieto témy vysvetľujú odborníci. Či je to už samotný lekár — neurológ, veľa krásnych článkov je tam o samotnom ochorení, potom je to samozrejme fyzioterapia, čo je základom popri liečbe u pacientov sklerózy multiplex lebo pohyb je pohyb. Viete, že to je základ vlastne všetkého. Veľmi dobrá je psychologická poradňa. Potom veľmi často krát navštevovaná aj veľmi dobrá stránka je sociálna poradňa. Potom je tam niečo o výžive a životospráve. Pacienti majú veľa otázok o stravovaní. A tam je to veľmi pekne, čo sa im odporúča odborníkom. Je tam aj priestor pre pacientov na ich vyjadrenia a sú tam potom také aktualizované témy, ako je napríklad teraz ochorenie aktuálne Covid-19. Aj to sa tam preberá, aby pacient mal obraz, čo to je to za ochorenie ako proti nemu bojovať, ako sa s ním naučiť žiť ako spoznať príznaky alebo aj samotné očkovanie, ako pomáha týmto pacientom. Takže naozaj toto je veľmi dobrá stránka.

Potom sú aj ďalšie tie stránky, ako je napríklad www.spolumozeme.sk. A tam už je zase cieľom spájať všetkých tých pacientov príbuzných lekárov a všetkých, ktorí vlastne chcú pomáhať pacientom zvládať vlastný život so sklerózou multiplex. No a okrem internetových stránok máme už vytvorené samotné, ako som spomenula, edukačné materiály. Máme rôzne knižky, brožúry, časopisy, letáky. Tie, ktoré sú dobré, tak v každom centre máme tieto edukačné materiály k dispozícii. Pri každej návšteve pacientovi ponúkneme, keď máme niečo nové, prečítajte si. A aj tým novým pacientom. Ja vždy, keď príde nový pacient do centra, priznávam, že sa dopredu pripravujem. Liečba je rôznorodá a ja tiež, keď pracujem aj s niečím iným, ja sa dôkladne vždy musím pripraviť na to stretnutie. Dopredu si prečítam zdravotnú dokumentáciu pacienta, aby som zhruba vedela, že aký človek mi príde, ako sa mám k nemu správať, aké materiály mám pripraviť, aby som to všetko mala a aby to stretnutie bolo efektívne a aby dalo čo najviac obidvom stranám.

Moderátorka: Už sme tak trošku sa dotkli tej témy aktuality a novinky, ktoré sa týkajú samotnej diagnózy, či už alebo ich liečby. Vieme, že v zahraničí existujú dokonca asociácie SM sestier. Máte nejaké poznatky o tom, ako fungujú SM centrá mimo Slovenska? Či v zahraničí je iná kompetencia sestier alebo iný zdravotnícky personál, ktorý sa venuje týmto pacientom?

Mgr. Viera Priesolová: Áno, v každej krajine je to troška iné. Čo by som povedala, že v Česku a v Poľsku je to približne ako u nás. Sestry nemajú až také veľké kompetencie, je to približne na našej úrovni. Aj centrá sa v Česku vytvárali súčasne, lebo bolo Československo, takže sú na rovnakom poste postavené a máme asi rovnaké kompetencie. Kdežto už pacienti, ktorí napríklad prídu zo zahraničia, pracovali tam, napríklad z Anglicka z Nemecka, tak oni sami vyhodnotia a povedia, že tam som počas celého roka bol v styku len so svojou sestrou. Sestra tam má omnoho väčšie kompetencie. V podstate celý rok liečby pacient lekára nevidí. On sa stretáva so svojou sestrou, ktorá má kompetencie na to, že vyhodnotí jeho zdravotný stav vie posúdiť magnetickú rezonanciu, výsledky odberov krvi, vie mu zabezpečiť liečbu. Ale ak by mal pacient nejaké problémy, ktoré potrebuje konzultovať s lekárom, tak až vtedy sa vybaví konzultácia s lekárom. Teda ich kompetencie sú na omnoho vyššej úrovni.

U nás takéto kompetencie nemáme a nedávno sme mali stretnutie SM sestier v Prešove, kde sme tiež s pani docentkou Klímovou preberali túto situáciu a vyhodnotili sme to tak, že by sa muselo zmeniť vzdelávanie sestier. Sestra SM špecialistka, by musela dosiahnuť buď formou certifikačného vzdelávania nejaký certifikát a zas by sa museli zmeniť celé kompetencie v zákone týchto sestier. Čo je asi na dlhé cesty a chcenia, aby to niekto garantoval, lebo u nás všetky takéto cesty sú na Slovensku veľmi zložité. Veľmi ťažko sa získavajú aj tie certifikáty. Neviem, prečo máme ten spôsob vzdelávania, že pokiaľ tam nie je množstvo sestier 100, 200, 300, tak to nemá význam. Ja osobne si myslím, že to má význam aj pre menší počet sestier, pretože nemôže byť v každej oblasti zahrnutých až tak veľa pracovníkov, a myslím si, že mať dobre vzdelané sestry je dôležité. Ja nehovorím, že sami sa neškolíme, nevzdelávame na edukačných stretnutiach. No mať z toho certifikát, byť zato ohodnotený mať zmenené kompetencie by znamenalo odbremenenie lekára a zrýchlenie procesov.

Moderátorka: Tak je to asi škoda. Možno, že toto je téma, ktorej sa budeme venovať niekedy v budúcnosti. Ja na základe tohto nášho krátkeho rozhovoru, mám taký pocit, že keby som sa k Vám dostala ako pacientka, tak by som z Vás mala veľmi dobrý pocit, pocit istoty a bezpečia a určite aj to je jeden z dôvodov, prečo ste  v roku 2019 získali ocenenie moja sestra. Odovzdávala vám ho, ministerka zdravotníctva. Nominovali vás občianske združenia, ako ste vy vnímali toto ocenenie?

Mgr. Viera Priesolová: Áno, získala som toto ocenenie a keď sa dostala ku mne informácia, že ma pacienti nominovali, bola som veľmi milo prekvapená a vôbec som to nečakala. Svoju prácu milujem. Je pravda, že ju robím vždy s láskou a rada, a tí pacienti sú veľmi vďační, veľmi taký milí a máme naozaj až rodinný vzťah s niektorými. V podstate viem o každom, aj čo robia doma, dokonca niekedy aj čo pečú, čo varia a častokrát prinesú do ambulancie niečo na ochutnávku. Nečakala som toto ocenenie. Je to neopísateľný pocit vďaky za tú moju prácu, za prístup k pacientom. Za to, že niečo robím asi dobre a niekomu to pomáha. Ja som to nikdy tak nevnímala a naozaj takéto ocenenie má pre mňa veľmi vysokú hodnotu. Nenahradí to žiadny dar ani finančná odmena. Pretože iba vtedy som si uvedomila, že koľko ľudí vníma tú moju prácu a keď má aj stretli v nemocnici a tak mi povedali: Ty si navrhnutá na ocenenie. Zaslúžiš si to!, Tak som si pomyslela, že fakt asi to dobre robím. Veľmi ma to potešilo aj dojalo. Lebo to sú také ocenenia, ktoré si sestra nesmierne váži.

Moderátorka: Pani sestrička Priesolová, čas sa nám bohužiaľ kráti. Poslednú otázku by som venovala asi takej súčasnej téme. Máme tú dobu pandemickú. Povedzte nám, prosím, takto na záver ako dnes fungujú SM centrá. Preferujete telefonický kontakt? Aj keď teda, ako sme v úvode poznamenali, nemusí to byť vždy ideálne riešiť všetky problémy cez telefón. Ako funguje ďalšia agenda akou je napríklad kúpeľná liečba. Či je toto všetko pozastavené alebo ako funguje predpisovanie liekov či iné konzultácie.

Mgr. Viera Priesolová: Tak dnes alebo teraz v súčasnej dobe, tá doba pandemická sa už troška utláča do pozadia. Cítime to aj my. Síce máme ten nával práce väčší, pretože to, čo sme troška odkladali, napríklad niektoré kontroly, niektoré nie až tak dôležité vyšetrenia, teraz to musíme všetko dohnať. Musíme to naozaj všetko zrealizovať. Pacienti sa normálne objednávajú do ambulancie chodia opäť tak ako predtým chodili, chodia si pre lieky. Predpisovanie je bežné, že už si vyberajú tie liečivá sami v SM centrách a nemusíme zabezpečovať ich odvoz a hľadať akou cestou ich zabezpečíme, ako to bolo počas prísnejšieho obdobia. A takisto aj kúpeľná liečba sa vrátila v podstate do normálu. Už mi pacienti povedali, že už dostávajú pozvánky na kúpeľnú liečbu avšak majú ešte mierny strach, či je to bezpečné a častokrát aj oni sami si to posúvajú na iný termín, takže troška ešte váhajú. Ten strach tam ešte je, pretože hlavne tí, čo prekonali Covid-19 a mali ťažší priebeh, tak sa naozaj boja ísť do veľkej spoločnosti. Ale vždy ich ubezpečíme: Pokiaľ vy budete dodržiavať všetky tie zásady a budete sa chrániť, tak sa nemusíte báť. Takže znova nastupuje aj tá kúpeľná liečba, pacienti chodia na kontroly a častejšie ich vídame ale ten telefonický kontakt bude stále. Obmedzenie je cítiť v edukačných stretnutia, pretože samotný zväz sclerosis multiplex niekoľko krát ročne, spolu so mnou, organizoval edukačné stretnutia pre celé Slovensko, či už pre novo diagnostikovaných pacientov alebo pacientov už v pokročilom období liečby, kde nadobúdali mnohé vedomosti, ale vznikali tam aj mnohé priateľstvá. Našli relax a získali optimizmus a hlavne pozitívny prístup, lebo videli, že aha, veď ona je už aj staršia aj horšia a ako pozitívne pristupuje, ako to všetko zvláda, ako cvičí, ako si večer zatancujeme a ako sa porozprávame.

Takže toto všetko vplýva na pacientov. A toto im ešte chýba, lebo to sa ešte nemôže organizovať až tak, pretože predsa len na tie stretnutia sme mali z toho aj viacej ľudí. A je to obrovské množstvo ľudí, takže to ešte troška je v úzadí a mne to osobne veľmi chýba lebo sme naozaj organizovali niekoľko stretnutí do roka. Ale hovorím, vracia sa to do normálu, ale treba byť ostražitý, treba dodržiavať nariadenia a tí pacienti radšej volajú, sú naučení, že môžu mi volať, môžu mi napísať, že podstate som pre nich taká bútľavá vŕba, dá sa povedať. Častokrát mi povedia, že vy ste taká naša bútľavá vŕba, lebo keď vám zavoláme, vždy si nájdete čas. A to je dôležité, že toto oni vedia a vedia, že sa môžu spoľahnúť. Vedia, komu majú zavolať a to si myslím, že je veľmi veľa pre pacientov.

Moderátorka: Som veľmi rada, že to zaznelo práve na záver nášho podcastu. Pani Priesolová, veľmi pekne ďakujeme za váš čas dovidenia, nech sa vám darí.

Mgr. Viera Priesolová: Dovidenia.

Moderátorka: Milí poslucháči, naše dnešné Zdravissimo sa končí. Na záver vám odporúčame aj naďalej sledovať stránku www.smasistent.sk , kde nájdete aktuality týkajúce sa manažmentu liečby roztrúsenej sklerózy a tiež články od ďalších odborníkov. Budeme radi, ak naše Zdravissimo odporučíte aj svojim priateľom, náš podcast si viete prehrať aj v Spotify a v ďalších podcastových aplikáciách a sledovať nás môžete aj na Facebookovej stránke Zdravissimo – podcasty o zdraví. Majte pekný deň a dopočutia.

Podcast vznikol spoločnosti Roche Slovensko. Kód M-SK-00000715.